zara

Zhasol si.

V izbe spustila tma  závoj na naše telá.

Tvoj pohľad blúdil miestnosťou a hľadal môj.

Nenašiel. Tma sa usmievala hlbokými čiernymi očami na nás oboch.

Hladila nás, zalievala izbu oparom noci.

Cítila som ako sa ma dotýka na každom kúsku tela.

Cítila som mrazenie a vzrušenie z toho, že nevidím.

Nevidím len cítim, hebkosť, nehu, lásku, vzrušenie.

Ticho a tma. Ja a ty.

Tá čierna kráľovná snov zahalená v závoji utkanom z noci nám dala šancu na vášeň.

Milovali sme sa, bozkávali, hladili a vzrušovali.

Ty vo mne ja v tebe, naše duše sa láskali spolu s ňou.

Otvorila náruč a ukázala im cestu ku hviezdam.

Nad ránom si vymení žezlo so svetlom.

Niet sa ale kam ponáhľať. Večer jej znova patríme, vládne s láskou a túžbou milovaných.