zara

Anna sa  zľakla svojich myšlienok. Prvýkrát je s ním v jeho izbe a hneď má chuť ponúknuť mu svoje srdce. Patrik cítil , že sa mu oddá,  ak sa jej pritisne na pery a pohladí jej prsia, dovolí mu to . Dve mladé srdiečka sa chceli zblížiť. Ani jedno však nechcelo aby sa tento okamih skončil milovaním sa pri prvej príležitosti. Anna sa nežne usmiala a znova si sadla na skrinku, pyšne zdvihla bradu hore, jej nos sa zabodol do očí Patrika.

„ No tak aké fotky chceš urobiť? Budem tam celá alebo len portrét?“

Spýtala sa vzrušene, hlas sa triasol, srdce túžilo aby sa nehrali jeho ruky s objektívom ale s ňou. S jej telom, s jej prsiami, aby hladili zamat, porcelánový chlad naoko studený na dotyk horúci ako jej chuť byť milovaná.

„ Chcel by som ti fotiť tvár, máš nádherne bielu tvár, a tvoje čierne hlboké oči sú ako brána do tvojej duše, do tmavej jaskyne, zrkadlí sa v nich túžba, ktorú cítim,  Anna, nechcem aby si sa mi stratila, nechcem aby nás oboch mrzelo, niečo na čo nie sme pripravený.“

Jedným dychom vychrlil zo seba vetu, ktorú nechcel povedať, ale už sa stalo, teraz len počkať ako si Anna s ňou poradí.
Odľahlo jej, vedela, že milovanie s ním by si vychutnala, ale vedela, že ešte nie, aj keď sa chvela vzrušením, veta čo sa mu vydrala z úst ju posmelila. Tenučká vrchná pera sa uložila do nepatrného úsmevu úľavy. Bola šťastná, že tak nádherne, jemne a citlivo sa rozhodol neubližovať ich srdciam. Bola šťastná, že nemusela ona.

„ Dobre, tak foť, Patrik. Urob si fotiek koľko potrebuješ, a ja si pri tom fotení predstavím ako sa ma dotýkaš, ako ma hladíš, moje ruky sa zmenia na tvoje.... budem sa láskať s porcelánom. Možno budú tie fotky erotické, chcela by som sa vidieť na takých fotkách, ale prosím ťa , foť len portrét. Zostanem vyzlečená ale nechcem aby si fotil moje prsia, sľúbiš mi to?“

Patrikovi prebleslo v hlave , potvorka si Anna, chceš ma dráždiť a vyskúšať koľko som ochotný vydržať, dobre, tak ja vydržím, chcem si užiť milovanie s tebou, nepokazím túto chvíľu.

„ Sľubujem Anna, sľubujem.“

Tíško odpovedal a sledoval cez objektív bábiku ako sa hladí na prsiach, ako priviera oči túžbou, ako sa oddáva svojim rukám, sledoval, vlhkú tenkú peru, ktorá sa poláskala s jazykom, sledoval ako sa jej chveje hruď, ako bije jej srdce, nefotil, len sledoval to rozprávkové divadlo knižnej bielej bábiky z porcelánu, ktorá sa dotýkala sama seba.. Prestala, tichý ston ju prebral zo vzrušenia. Patrik stál a nič nefotil. Usmiala sa a obliekla .

„ Myslím, že na dnes stačí, odprevadíš ma?“

Nepovedal nič, chytil ju za ruku, drobná biela rúčka sa stratila v jeho dlani. Vyšli spolu z internátnej izby a pobrali sa do vedľajšej budovy kde bývala Anna. Potichu spolu ruka v ruke premýšľali nad chvíľou čo spolu strávili a čo bude ďalej. Zastavili sa pri zmrzlinovom stánku. Kúpil jej čokoládovú, oblizla si z nej a kúsok jej zostal na nezbednej vrchnej pere. Neodolal a pobozkal ju, oblizol sladkú vášeň z jej pier, jazykom sa pomaznal s kútikmi a nežne a dlho sa pohrával s tým jej. Usmievala sa, šťastím sa rozplývala.  Bozk s príchuťou lásky a čokolády otvoril dvere do ich duší a obaja vedeli, že patria k sebe. Porcelánová kráľovná je jeho túžba, jeho vzrušenie, jeho sen, ktorý je už skutočný. Zhmotnila sa v nádhernú študentskú lásku.

„ Ahoj Anna, zajtra ráno na zastávke: Smiem ťa tam pobozkať?"
„ Ahoj Patrik, smieš, a smieš čokoľvek, už smieš.....“

Ľahla si do postele, necítila sa ako v internátnej izbe, ktorá bola stará a ošumelá, keby tam nemala svoje knihy, nevydržala by tam ani minútu, ale ako na zámku v kráľovskej posteli. Pozerala na stránky knihy, ale nedokázala čítať, nevedela o čom číta. Ležala a usmievala sa do nej, oči síce blúdili v písmenkách ale strácali sa stále v tom istom riadku, jej hlavu zamestnával Patrik, chlapec s foťákom. Zaľúbila sa. S láskou v jej otvorenom srdiečku sa jej nádherne zaspávalo. Myšlienky už v hlave splietali sen. Sen ako sa milujú.

Patrik si sadol na kraj postele a premýšľal o dni, ktorý strávil s ňou. Vždy si ho predstavoval ako sa k sebe vrhnú, ako si s ňou užije trochu študentského nezáväzného sexu. No keď ju videl polonahú, keď  videl ako sa jej pokožka leskne v svetle, ako splývajú jej havranie vlasy s hĺbkou jej čiernych očí, nemohol, nemohol dopustiť aby jej srdiečko zostalo zlomené. Túžba dotýkať sa jej sa zmenila na túžbu milovať ju.

Stiahol do počítača jej fotky a tú kde sa trošku pousmiala a zaľúbene na neho pozerala vytlačil, rozmnožil, a bežal s ňou po chodbách, lepil ju na steny, na okná až k zastávke električky. Pod jej portrétom bolo napísané:

„ Porcelánová bábika MILUJEM ŤA!“

Ešte nechávam otvorené dvierka na jeden kúsok....:))