zara

Nemám dobrý deň, ráno ťažké, síce raňajky fajn, nuž ale to nestačí. Ešte je len dopoludnie a ja by som najradšej utiekla niekde do ticha a pokoja. Plány? Víkend? No nejaké boli a sú, či sa zadarí teraz neviem. Chcela by som ostať trošku sama  s mojim motorkárom v tichu a pohode,klude bez ľudí len ja a on . Usporiadať si hlavu. Pootvárať šuplíčky a poprehŕňať sa v nich. Vyhádzať zbytočné hlúposti čo ťažia a poukladať zážitky a spomienky. Vysypať smeti a utrieť prach napadaný z minulosti. Ani neviem prečo to chcem robiť. Nič ma neťaží, nič ma netrápi. Akurát mám zlý deň. Takému dňu vravím " zaváraninová fľaša" najlepšie ostať v nej nevychádzať a neukazovať sa. Nič sa mi nedarí, som nahnevaná, na seba? Asi na seba, veď ešte ma nik nenahneval,  vraj ani to hádanie nebolo hádanie sa. Všetko mi padá z rúk, rozliala som si po stole čaj, čo chytím do rúk pokazím. Nie je každý deň skvelý. Škoda. Nemám rada takéto dni. Ani to babie leto čo mi práve oznámila redaktorka v rádiu ma nenadchlo. "Zara bež do kelu, zdvihni hlavu, usmej sa a kašli na zlý deň. Postav sa, choď sa prejsť von, nadýchni sa a užívaj." Toto si vravím vždy keď to na mňa príde. Len mi už akosi dlhšie trvá kým sama seba presvedčím. Starnem. Sedela tu teraz kolegynka u mňa v kanclíku čo odišla do dôchodku keď som išla na materskú s mladšou dcérou. Je to už skoro 14 rokov a ona má 78, usmievavá, veselá a milá pani. Aj meno má skvelé Slaninková. Je choručká ale vôbec si to nepripúšťa. Energiu by mohla rozdávať. A ja sa trápim so svojim zlým dňom, bez príčiny? Iste tam je príčina, ale to nechám tak. Patrím k ľuďom čo sa nesťažujú. Nerada posúvam svoje problémy na niekoho iného. Riešim ich sama. Tak vyriešim aj svoj zlý deň. Nechám ho nech sa na mne vyblázni a ....... uvidíme kto vydrží dlhšie. Či ja alebo on. No vypísané, vypovedané, a hybaj pracovať, lebo bude zle....šéfka je za dverami....