zara

            Levanduľa, rozvoniava mi dnes po byte. Ostrihala som tie mladučké výhonky bylinky čo mi dáva silu. Naukladané pekne na bielej tácke otočenej k slnku . Sušia sa. Pár kúskov som si zaliala olejom do krásnej priesvitnej fľaštičky v tvare srdiečka, je uložená na tmavom mieste mojej obývačky. Krásne tie lístky ladia so stenou. Mám rada zelenú, mám rada ten odtieň prírody.

           Teraz môžem dýchať, musím a poriadne zhlboka. Nabrať silu z tej nevinnej vône levandule. Je mi smutno, oblieva ma strach a nemôžem spať. Ostávam hore dlho do noci a v ruke mačkám písmenká na mobile. Pár esemesiek poslaných do neznáma. Nikto neodpisuje. Hmm koľkokrát som stlačila tlačítko odoslať. V porovnaní s tým druhým je to nespočetne. Stále si vravím, bude to signálom, všetko je v poriadku, nerob paniku. Presvedčiť vlastnú dušu a srdce je ťažké.

          Niekedy sa podarí aspoň zahnať myšlienku na niečo čo si fantázia dovolí priniesť mi ako bonus  za to, že som tolerantná. Pekný bonus, nech si ho nechá, nechcem ho. Niekedy si dovolí dokonca vykresliť mi pred oči tie najhoršie scény. Je vyvinutá a poriadne drzá. Namiesto toho aby ma opantala vôňou levandule a nechala ma nech si užívam v objatí vášne a odviazaného živočíšneho sexu s ním, ona mi ho ukazuje ako niekde trpí  a nevie si pomôcť.

          Nenávidím ju za to. Je to odporný  kus môjho vlastného ja. Chcela by som mať na ňu také tlačítko ako na mobile. Vždy keď on odíde  na svoje cesty by som ho stlačila a bol by pokoj.  Vypnúť sa. Vypnúť myšlienky, vypnúť to vnútorné chvenie neistoty.

        Pýtam sa znova, je vôbec nutné mať nejakú fantáziu, nejaké myšlienky, ktoré sú  nepríjemné, ktoré spôsobujú strach a bolesť?

        Odpovedať si musím sama, nikto tu pri mne nevyrieši to čo ma ťaží. Je to nutné, ba dokonca až nevyhnutne nutné. Vždy keď odíde, zistím ako ho milujem. Aká som závislá na jeho dychu, na jeho pohľade, na jeho dotyku, na jeho slovách, na jeho tichu.

         Tak skúsim. Skúsim prebdieť noc v náručí levanduľovej vône a fantáziu skrotím, dám jej putá, budem zhlboka dýchať listy levandule a držať v ruke mobil bez stláčania tlačítka „odoslať.“ Nechám to tak. Skúsim.