zara

Kartárka.

Prešlo pár rokov, dcéra vyrástla a ona už nemusela premýšľať či ublíži. Nechcela viac stáť v kúte, zabudnutá čašníčka s dušou hráčky. Do starej krčmy priviezli automaty. Zamestnali pár krupierok. Konečne mala s kým prehodiť pár zbytočných slov o vášni, ktorú skrývala takmer 20 rokov v duši. Chodievala do práce spokojná, že už nemusí sledovať kartárov pri ich hre. Rozšíril sa lokál, bývalo tam viac ľudí. Pozerala na tých, čo zastavujú čas svojho života pripútaní na stoličkách pred skrinkami a hádžu do nich celé výplaty. Spočiatku sa jej to zdalo mechanické, neosobné. Chýbalo jej tam to vzrušenie odsledovať protihráča pri rozhodovaní sa, či zložiť karty alebo prihodiť stávku. Vravela si tisíckrát, že toto ju nikdy nedostane. Bola presvedčená o svojej sile, že automat nedáva ten správny hráčsky pocit. Nahovarála si deň čo deň, že hrať so skrinkou nie je ono. Verila si čím ďalej tým viac, že ak by skúsila hodiť pár stoviek do automatu nič sa nestane. Kolegyne ju presviedčali, že so závislosťou na hre nevyhrá. Nechceli aby sa púšťala do toho boja, po tom, čo im o sebe prezradila. Znova sa uzavrela do seba a už s nimi nerozoberala svoju túžbu. Niekoľko týždňov sa prizerala ako hostia nešťastne odchádzajú s prázdnymi vreckami, ako sa opíjajú z nešťastia prehry. Videla manželky a priateľky chlapíkov závislých na automatoch. Ľudské nešťastie dennodenne na tanieri pred sebou. Podarilo sa jej nemožné, stala sa šéfkou v krčme a herni. Bola tá najšťastnejšia žena pod slnkom. Dôvera. Získala si dôveru majiteľa a tá jej zapla tú žiarovku čo visela na drôte pred pár rokmi a hrávala sa s dymom nad kartárskym stolom. Spomenula si na svoj boj. Bola šťastná,  že už nebojuje. Potrebovala sa len uistiť, že automaty ju nepohltia. Tak skúsila. Tržba za celý sobotňajší deň jej ležala na stole. Vzala ju a keď prechádzala okolo automatu prišlo to. Vnútro sa znova rozhodlo, že ju potrápi. Vzdala sa mu nahádzala do toho stroja celú tržbu. Prehrala. Prehrala ich niekoľko. Prehrala ten boj. Majiteľ ju vyhodil, manžel odišiel, dcéra sa odsťahovala a ona zostala sama s obrovskými dlhmi. Sama. Koniec príbehu už netúžila vidieť. Prežila ho. Z dlhov ju vytiahla sestra. Nedávno som ju stretla. Teraz spokojne obrába malinké políčko v malinkej dedine a teší sa, že automaty a karty na políčku nikto neponúka.