zara

      Opýtala sa ma , či smie otázku. Povedala som, smieš toľko na koľko máš chuť. A tak sme sa bavili. Rozhovory trošku zvláštne, rozhovory pre mňa nie bežné ale pochopiteľné, pre ňu to bolo divné. Slovko "divné" používa veľmi často. Je to priateľka a tak sa snažím pomaličky po troche dávkovať tú jej divnosť do pekiel horúcich. Mám ju rada, nuž začali sme debatu.

„Ešte nikdy som nedostala bozk."

      Po jej skúsenostiach ma to obzvlášť neprekvapilo, ale mozog sa zastavil a na pery mi v okamihu fantázia pričarovala  bozk. Neviem či to trvalo sekundu alebo minútu, no popísať ten pocit ako chutí bozk sa mi v ten moment zdalo neuskutočniteľné.

„ Ako chutí bozk?“ zaznela ďalšia otázka.

Presne tá, ktorej som sa ani veľmi nechcela dočkať, ale prišla. Rozum mi šepkal opíš ten pocit tak akoby si sa bozkávala práve teraz. Môj pokus o opis bozku, či skôr pocitu pri bozku som vychrlila za pár sekúnd a nesnažila som sa pri tom premýšľať, bol to čisto pocit čo som cítila v duši.

„ No bozkov je viac, nie všetky sa dajú brať ako ozajstné. Ale ten jeden ozajstne naozajstnejší rozprúdi v tebe všetku krv, vynesie ťa do výšky a doslova hodí do nebies, máš pocit  že lietaš a je to úžasné, pri bozku nepremýšľaš len cítiš. Dá sa to vidieť v tých starých filmoch keď  zaľúbená herečka zdvihne pri bozku nôžku hore. Chce lietať.“ snažila som sa to odľahčiť a pritom vystihnúť, nebola som si ani trošku istá či sa mi to podarilo.

Zdalo sa mi, že toto nikdy nebude vedieť pochopiť, pokiaľ to neskúsi. Toto sa naozaj opísať jedným slovom nedá.

Povedala, že má rada moje opisy a vie si to predstaviť. To ma prekvapilo viac ako tá otázka. Veľmi by som jej priala aby dostala ozajstne naozajstný bozk. Je to žena, ktorá potrebuje cítiť lásku ako v tej rozprávke soľ nad zlato, ľudia tú soľ. Potrebuje ju.

A tak prosím o pomoc, pomôžte mi opísať čo cítite pri tom bozku, jeden obyčajne ozajstný bozk, čo urobí vo vás. Nech má dievča viac farbičiek na vymaľovanie si obrazu bozku.