zara

Vraj ženy a muži rozprávajú iným jazykom. No nasmiala som sa včera na Lubicinom blogu, nad tým rozhovorom a tak mi napadlo, že skúsim popísať, ako by to vraj podľa môjho motorkára celkom fungovalo.( Dúfam,že sa Lubica nenahneváš.)
1. Jednoduché otázky... Ak chcem niečo vedieť musím sa pýtať jednoducho. Najlepšie holé vety. Žiadne prívlastky, žiadne predmety. Nič. Stačí sa spýtať tak o koľkej ideme ? A odpoveď určite raz príde. Ak sa momentálne motorkárov mozog nezapodieva niečím dôležitejším tak aj hneď. Dôležitejšie ako otázky manželky sú veci ako napríklad: internet a motorkárske články, správy v telke, prípadne nejaký historický dokument, vtedy sa odpoveď nechá ne neskôr. A je jasné, že otázka nebola dôležitá. Ak sa odpovede nedočkám, tiež nebola otázka dôležitá.
2. Nikdy nehľadaj za odpoveďou čo som si myslel. Toto mi opakuje už pekných pár rokov. Tvrdí, že ak niečo povie tak si to aj myslí.  Takže také vraj ženské  rozmýšľanie je mu cudzie. Napríklad: Keď povie, je mi zima. Myslí tým, že je zima jemu. Na prirovnanie, keď ja poviem je mi zima, automaticky si myslím, že by sa dcéry mali obliecť lebo musí byť zima aj im. A tu je rozdiel, on myslí za seba, ja myslím aj za seba aj za ostatných.
3. Ak mešká on to je iné. Táto veta je moja najobľúbenejšia. Ak meškám ja, tak sa niekde rozprávam s kamoškami a rozoberáme absolútne nedôležité ženské veci, ale ak mešká on nič sa predsa nedeje, však máme čas. Jeho obľúbené to je iné, ma zo začiatku vytáčalo bezhranične do šialenstva, teraz ho s prehľadom používam aj ja. A zaberá to.
4. Aj odpoveď neviem je akceptovateľná odpoveď. Takže ak on odpovie neviem. Tak je to v poriadku. Ak odpoviem ja, neviem, tak to v poriadku nie je, lebo predsa musím vedieť napríklad kedy sa vrátim z kávy s kamoškou, nie je možné aby som také nevedela, keď on ide na pivko odpoveď neviem ale skúsim ešte do polnoci, ja absolútne presný časový údaj. Také domyslenie si, že kávu nebudem popíjať niekoľko hodín je nemysliteľné, lebo on myslí len za seba bod číslo 2.
5. Posledné čo ma ešte celkom nenaučil, a čo ešte asi chvíľu potrvá je odpoveď na otázku čo mám variť. Vždy dostanem odpoveď uvar čo chceš, a tam to škrípe. Ja uvarím napríklad francúzke zemiaky, ale na tie on chuť nemal, a keby som si domyslela, že ich nemá veľmi rád a uvarila by som segedínsky guláš, ktorý miluje, bola by som dokonalá, len sa mi to akosi bije s pravidlom číslo 2.

Takže u nás tak. Funguje to, a pravidlá sú tie najlepšie na zasmiatie sa, ak náhodou niečo nefunguje.