zara

Stál na moste a pozeral na vodu. Okolo neho prešlo niekoľko áut. V jednom z nich sedela ona. Pozrela na muža, ktorý sa nakláňa cez zábradlie mosta a pozerá na vodu. Cúvla. Zastavila pri ňom. Obzrel sa. Uvidel tmavé vlasy padajúce na plecia a svietiace modré oči. Usmial sa. Jej došlo, že to asi nebude sebevrah. Kam ale teraz? Začala  pracovať jej ženská fantázia, šteklivá a necudná.

Odísť len tak sa jej nechcelo. Otvorila okienko a usmiala sa. Očami ho pozvala k sebe do auta. Neváhal, nastúpil. Mala v očiach strach a vášeň. Videl to na nej, pohladil ju po ruke na volante a pozval ju do malej kaviarne na kávu. Vystúpili z auta a ruka v ruke, akoby sa poznali dlho, odkráčali na terasu. Sadli si do kúta, pod rozkvitnutý orgován. Voňal blížiacim sa letom. Ona voňala túžbou milovať sa s ním. Bol vysoký mal tmavé oči a kučeravé krátke vlasy. Chcela mu rukou vojsť do nich a poláskať sa s nimi. Chcela, aby cítil jej dotyk na celom tele. Chcela, aby videl ako ju vzrušuje tá hriva hustých vlasov. Videl to. Čítal jej to z očí a tušil, že stačí málo a môže byť len jeho. Vedel, že keď sa jej dotkne prejde ňou mráz a zobudí všetky zmysly. Vedel, že je to žena, ktorá nezaváha ani minútku a oddá sa vášni, ktorú v sebe skrýva. Vedel, že môže zažiť neskutočné náhodné milovanie s neznámou a úplne bez slov. Slová neboli treba, rozprávali sa ich duše. Prihovárali sa jedna druhej. Vypili kávu. Naklonil sa k nej a priložil jej na pery prst. Dotkol sa hebkých horúcich úst a vedel, že musí na ne vtlačiť bozk. Urobila to za neho. Pobozkala ho vášnivo. Pobozkala ho žensky nežne a veselo, usmievala sa na neho očami a blúdila po jeho duši. Našla čo hľadala, našla muža ktorý ju chce milovať, chce ju objímať, maznať sa s jej telom, láskať jej prsia a hladiť jej dušu. Našla muža, ktorý chce byť v nej a skúmať vnútro, jej vnútro, vnútro náhodnej neznámej. Vstali a odišli k vode, začalo pršať a dážď odhaľoval pomaly jej napnuté telo. Ukazoval cestu kadiaľ sa má pobrať jeho ruka. Kadiaľ má hladiť a vzrušovať. Nechala sa unášať dažďom a dotykmi. Milovali sa v kvapkách dažďa, bez slov, náhlivo, necudne, až kým sa ich duše nevzniesli k oblakom a ich telá neostali bezvládne ležať zakliesnené jedno do druhého. Vychutnali si náhodnú chvíľu spojenia dvoch, spojenia muža a ženy.

Precitla, hľadela na neho, musel vidieť kam až zašla vo svojej hlave. Spýtala sa ho: " Môžem Vám nejako pomôcť?" On odpovedal: " Nie, ďakujem len pozerám na rieku a čakám na autobus."

Znova naštartovala a so svojimi myšlienkami a vzrušeným telom odišla. V spätnom zrkadle zahliadla jeho mávajúcu ruku.

pokračovanie