Nepoznali sme sa dlho, ale tie štyri roky na strednej boli vtedy večnosťou. Správy v mobile sa objavili za sebou. Nekompromisne, bez upozornenia. Ako môj manžel skonštatoval slovami klasika:
„ Začínajú umierať ľudia, ktorí predtým nikdy neumierali.“
Dve spolužiačky zo strednej, deň za dňom. Je mi ľúto. Srdce bije ako zvon a varuje, nebolo nás v tej triede veľa a je nás čím ďalej menej. Česť ich pamiatke. Dievčatá verím, že Vaše duše odpočívajú v pokoji.
Komentáre
je to smutné, to máš pravdu Zara,
zara,
Derechurka,
Bonnie
Ahoj Zara,
Ja tiež mám už troch spolužiakov, ktorí už nežijú, je to kruté jedna
mala len 30 :(
uf, Zarenka,
... ale dve po sebe, to je sila!
tvoj muž
zarinka moja
mimochodom, už by sme mohli dať dokopy boľavé hlavy a vydudukať sa... pa
Zarinka
A otázočka: veríš na posmrtný život? V takom prípade by bolo pre teba ľahšie zmieriť sa, nie?