zara

       Mám to za sebou. Som neuveriteľný lajdák čo sa týka mojej zdravotnej stránky. Nechodím k doktorom, nechodím na vyšetrenia, keď treba papier, zavolám nech mi ho vydajú a pošlem si pre neho niekoho z práce. Idem tam sama len keď už mám pocit, že toto sama nevyliečim. Zanedbávam sekundu za sekundou a preto prežívam neuveriteľný strach keď sa po dlhšej pauze predsa len odhodlám a objednám sa na prehliadky.
       Nebolo to inak ani tento rok, pred Vianocami som sa rozhodla, že tento rok to znova obehnem sama a nechám sa vyšetriť od hlavy po päty celá. Čoho som sa najviac obávala bolo vyšetrenie na gynde. Viem chlapi teraz prestanú čítať. Prestaňte ale ešte pred tým sa doma manželky alebo priateľky spýtajte kedy tam bola naposledy a ak odpovie viac ako rok, šup do auta, autobusu alebo troleja alebo vlaku alebo na bicykel  a  na kontrolu.

     No čo ja? Takže doktorka je moja kamarátka, tak povedala, že som lajdák, že som neporiadnik, že čo má so mnou robiť, keď sa o seba nestarám, jasné, vynadanie som čakala, tak som ho aj prežila v pohode, horšia bola veta: „ moja, tak nie je to bohviečo, spravíme všetky vyšetrenia a hodíme to na cyto a uvidíme kam až zájde výsledok.“ Tri týždne čakania na výsledok boli neuveriteľne dlhé a zlé, tí čo ma poznajú vedia, že sa len tak ľahko neľakám, a že nepodlieham depresiám, že sebavedomie si pestujem ako vo vatičke a vieru, že mne sa to nemôže stať nosím denne nielen v hlave a srdiečku ale povedala by som, že aj v kabelke a vreckách. Ale tie tri týždne akoby som ho kamsi poriadne založila. Tá blízkosť tej odpornej rakoviny krčku maternice bola normálne hmatateľná a tak začal pracovať strach a spojil sa s depkou a ešte k tomu aj mi voľáko oči častejšie slzili, keď som náhodou ostala sama. Strach bol neúprosný a vtieral sa mi pod kožu, depka vyvolávala kŕče v bruchu a začalo sa to prejavovať tým, že som si našla všetky príznaky, a nielen tie čo mohli byť ale aj také čo som nikdy predtým nemala. Takže výsledok je chvalabohu dnes už na papieri, obišla som pani chorobu zďaleka a poučila som sa do budúcna, a preto , ženy , dievčence, babky, mamky, tety, neváhajte a neubližujte si, strach a depresie sú zlé a spôsobované vlastnou nerozumnosťou nechcem to nazvať hlúposťou sú o to horšie. Bežte sa dať vyšetriť, neváhajte.

      K tomu vyšetreniu ešte pridávam jedno, na ktoré sa nesmie zabudnúť, mamografia, baby aj naše prsia si zaslúžia pozornosť nielen v dlaniach našich manželov, priateľov, a no čo už, milencov.... Prajem krásny deň a veľa, veľa zdravia . A ešte klik na Mataharinkin článoček.. ten treba mať prečítaný.

      Nerobievam osvetu a nesnažím sa niekoho nútiť do niečoho čo nemá rád, ale toto som potrebovala povedať.