zara

Už len týždeň a sadnem s rodinkou do lietadla a letíme do USA. Motorkár služobne a my tri baby súkromne. Cieľové letisko je v L.A. Takže asi si trošku predĺžime leto. No neviem či sa teším alebo bojím. Tie letiská sú obrovské. Mám trošičku obavu či sa nestratíme hneď v Paríži. Mimochodom milujem Paríž, keď som mala tridsať dostala som darček, týždňový poznávací parížsky zájazd. Začínalo leto a Paríž akurát prebúdzal svoju nádheru z jarného opojenia. Prešli sme ho krížom krážom a videla som kus histórie. Jediné čo ma trošku rušilo bolo, že nejako sa s Parížanmi nedalo dohodnúť, anglicky nechceli a nemecky už vôbec nie. Ale iné som chcela, v L.A. ideme bývať v Disney Lande, ja taká stará hepa sa mám baviť s postavičkami prepychového amerického sna. No uvidíme čo ten Micky má nové. . Motorkár nám organizuje každú minútku aby sme náhodou neleňošili zase niekde pri hotelovom bazéne. Tak nás čaká aj návšteva delfinária a Hollywodu a vraj aj tie hviezdy na zemi a ich otlačky rúk budeme vidieť. No a ešte aj nejaké filmové štúdiá. Ak nám  minútka ostane máme možnosť navštíviť Mexiko a to ma láka. Veľmi. Tak hádam medzi tými Disney postavičkami a hviezdami na chodníku uvidím  nejaký ten kaktus v Tichuane. Naše baby sa tešia a tak som premýšľala, čo sme ako rodičia ochotní podstúpiť kvôli deťom, no asi všetko. Keď mi oznámil, že ho ukecali aby ich vzal, nebola som nadšená, keby som mala na výber USA alebo Rusko šla by som do Ruska. Rusko je moja srdcovka. Ale keď ponúkol návštevu kúska Mexika neodolala som. Takže víza máme a letenky tiež. No a teraz už len dúfať, že sa nestratíme.