neviem sa stretnúť s realitou
snívam a tak trochu trasiem rukou fantázii
neviem sa obliecť do kabáta
čo na ramená usádza mi život
bojím sa
mojím novým priateľom je strach
čo bolelo je preč
no stále nevládzem
tak sa opieram o tvoje plece
o tvoj smiech, ruky a srdce
milujem ich
sú pevnejšie ako sa zdalo
za to ti ďakujem
dávam ti teraz všetkého tak málo
Komentáre
ciao zara
servus Kapitán
zaver bude optimisticky...
súhlasím
ty
Mataharinka moja
zara
hoc bolesť nám nie je nikdy povôli..:-(
život ukáže cestu časom..
netráp sa veľa pre bolesťou a trápením oťaženým klasom..
nie všetko je v našich rukách..
netráp dušu v mukách..
príde-čo prísť musí..
človek všeličo počas žitia skúsi..si mi tu chýbala-veru..
prosím
teš sa z opory a nestrácaj vieru..
pozdrav z dediny do mesta
pre myšlienku žiadna nie je daleká cesta..
veľa šťastia
Radostčka moja milá
priateľka moja vzdialená
Milá Zarenka,
PS: Nech to, čo Ťa trápi, pominie a radosť so strachom vymenia si miesta i opraty:)
Lesmiria
.
A je fajn, že sa je o čo oprieť!
ahoj Rusalka