zara

"Zastavte zemeguľu, chcem vystúpiť." (Nezval V.) / Newley A. /

       Nie je ten výrok skvelý, ach jaj v dnešnej uponáhľanej dobe, keď sa ľudia tlačia niekam vpred a ani len netušia prečo. Pripadá mi ako by mi ten človek z duše vypovedal. Nejako sa mi stáva pričasto, že používam slovko nestíham. „Nestíham, prepáč niekedy inokedy. Však sa znova stretneme nabudúce.“ Frázy neurčita.

     Je zvláštne s akou ľahkosťou dokážem hodiť do koša pozvánku od priateliek alebo sestry alebo blízkych ľudí. Potom dumám, prečo? Prečo nestíham? Veľa vecí chcem mať urobených načas. Prečo načas? Kto udáva ten čas? Ten termín ako a kedy budem tráviť chvíľku svojho života. Paradoxne je mi tak krásne keď sa stretnem s priateľkami a kvákame o veciach bežných a pri tom všetkom zisťujem, aké je skvelé smiať sa a mať pri sebe ľudí ktorých milujem. Rozoberať odložený stacík na balkóne, nadlábnuť sa hranolčekov a vypiť presladenú kolu a potom rozoberať, že treba držať diétu. Skvelé.

     Tak slovko nestíham uzamykám do šuplíka na poslednom mieste mojej duše. Všetko môže počkať, ale priateľky nie. Babenky je to pre Vás, pre ježibaby z blogu, ktoré sú tak skvelé a ktoré so mnou chodia do kina a túlajú sa po nákupoch, ktoré si sadnú na kávu alebo džús a ja im kradnem energiu. Matahari, Snežka, Topasík, Essence, bolo mi včera s Vami super. Mám Vás rada a ďakujem blogu, že som Vás našla a spoznala. A je stále otvorené, pridajte sa k nám, je fajn sedieť v spoločnosti kde rezonuje rovnaká vlnová dĺžka.

      Dúfam, že už nebudem nestíhať. A verím, že aj Vám sa zadarí zastaviť zemeguľu a vystúpiť namiesto kde budeme spolu bosoráčiť. J