zara

tak dlho, ako sa len dá. Aj keď viem, že raz to zaštupľované zo mňa vyletí a ja si na plné hrdlo poviem svoje.
Ale máš pravdu, priatelia či priateľky menia optiku našich vzťahov. Dokonca aj lásku dokážu naštrbiť, lebo ju jednoducho osvetlia z iného uhla. A potom je to o tom, čo je pravé: priateľstvo alebo láska.

však to, nuž asi sa blíži a veľmi rýchlo ten koniec vydržania, už neviem či ešte vydržím..toto priateľstvo mi bude chýbať, lebo viem, že láska vyhrá, on je zaľúbený až po uši..len verím, že čas ukáže..

neviem sa pretvarovať.. poviem rovno a na rovinu..

aj za cenu,že sa zrazu zmením na najhoršiu osobu pod slnkom..

nič netrvá večne.. vôbec nič..

ja som mal priateľku, a jej najlepšia kamarátka, ktorá ma nikdy nevidela, ani sme spolu nehovorili, ju presvedčila, aby sa na mňa vykašlala, ona ju zoznámila s chalanom a ten sa na ňu po mesiaci vys*al. Mne teraz ani nevie na meno prísť, ako keby som jej ja ublížil..., nedvihne telefón, neodpovie na SMS... neviem čo je to za človeka... mrzí ma to, hlavne kôly tomu, že poznám jej sestry ... sú to perfektné baby, kamošky s ktorými sa stretávam aj 3x za týžden.... (žiaľ už su zadané :-))

v láske si uvedomujem, že je medzi dvoma ľuďmi to, do čoho nenahliadne nik z priateľov...mne moje priateľky (niektoré) často hovorili, že sa ku mne môj mužíček nehodí...no tiež sa riadim (aj) pocitmi ako ty a možno voľba tvojho priateľa nie je až taká zlá a vie niečo, čo ty nie...

a potom, nevidím dôvod, prečo by vaše priateľstvo malo skončiť, aj keď jeho priateľku neznesieš...iba, ak by to vadilo jej, no aj tak by si mal tvoj priateľ ustrážiť aj to, čo je medzi vami, nie?

no priznávam, že je to niekedy ťažké :) mať priateľov a lásku, ktoré by si rozumeli...

veru netrvá, máš pravdu...

viac-menej uzavrela. To keď sa priateľka vydala za človeka, ktorého som dovtedy vnímala ako veľmi negatívnu osobnosť.
Asi je to takto lepšie. Ja takému človeku nie som schopná ani podať ruku (bolo to utrpenie, keď som to zopár krát skúsila) a ona ho miluje... Tak som sa len vzdialila...

človek mení nazory.. zabuda.. a znovu sa vrhá do čohosi,čo nema zmysel rozbiehať..

ale.. cez tieto sviatky som pochopila,že prakticky nič nema zmysel.. vôbec nič..

ani sam život nie..

no to je zlé, keď priateľ robí takéto veci, toto nie je môj záujem, nechcem aby sa rozchádzali, nechcem ani aby som bola ja príčinou rozchodu, mám len problém s ňou komunikovať, nejde to, nerozumieme si, neviem či aj ona to tak cíti, nepovie nič... veľmi ma teší, že on je šťastný, konečne našiel lásku, len asi chce a to podotýkam asi chce aby som ju brala ako priateľku a toto sa mi nedarí...

no čas ukáže, či je to láska skutočná, či sa k sebe hodia, či sa to kúzlo nevytratí po pár rokoch...na toto som zvedavá, on je zaľúbený, poznám ho, viem čo s ním dokázala spraviť, ona nie je zlá, to nie, len mi nesedí.. je trošku z iného súdku ako ja, a mám pocit, že aj on, pri ňom je na mieste konštatovanie, že láska je slepá, len neviem dokedy.. preto ten čas..

tak vidíš, aj toto je riešenie, boľavé ale je, hmm, no ako vravím necítim z nej nejakú zlobu, to nie, nezdá sa mi ani žeby chcela ubližovať, len je niekde inde ako ja...neviem ako to pomenovať, možno by som mohla, že mi chýba trochu viac rozhľadenosti u nej, trochu viac rešpektu, iné správanie, skrátka je to žienka čo sa v mojom okolí vyskytla, nejako nedopatrením...je taká iná...on to vidí, že keď ostaneme v miestnosti samé dve je ticho, niet o čom, a neviem či to poznáš, mám problém jej hľadieť do očí, keď sa snažím nadviazať rozhovor, a toto mi uberá silu sa s ňou viac zblížiť..

môj názor iste poznáš tiež,
podľa mňa všetko má zmysel, život určite, negatívne tiež, pozitívne tiež,
no v tomto sa nezhodneme, ja som človek veľmi optimisticky mysliaci.. tak s týmto súhlasiť nemôžem..
Dovolím si povedať, že pôsobíš na mňa veľmi negativisticky..asi máš na to dôvod, mám pocit, že ubolená duša Ti riadi konanie, a už nechceš pripustiť, že to tak nemusí byť, ale to je čiste môj pocit z Tvojich písmeniek, možno sa mýlim a ak áno je to na dobrej ceste...

alebo ukáže, či si sa mýlila ty...bola som zvedavá, ako to napíšeš...

môj muž nemá rád moje kamarátky, necíti sa s nimi dobre, resp. nie so všetkými, dokonca je často hrubý, nezdvorilý, úplne iný, ako ja a predsa je medzi nami toho veľa, čo nás spája...

nečakala by som na tú "svoju" pravdu, na to, kedy sa môj priateľ poučí a uzná, že sa k nemu ten človek nehodí...

stratíš veľa rokov, kedy by si sa s ním mohla tešiť...z toho, čo práve prežíva :) nechcela by som stratiť priateľa...

aj keď sa mi to stáva často...no možno je lepšie byť bez priateľov, aspoň sa nesklameš a netrápiš...ale aj samota bolí...tak neviem

stratil ilúzie..pochopil dôsledky..

vieš. šla som z nemocnice domov a uvedomila som si jedno.. ja už nemam žiadne plány..

je to cele také divné u mna.. možno len momentálne rozpoloženie..

ale poviem ti.. skôr to vidim na realny pohľad..

žiť zo dna na den len preto,aby som sa mohla najesť, napiť, vyprázdniť.. a poprípade aj nejako maličko potešiť?.. nač?..

a čo decka?.. mame ich z čistého egoizmu... aby tu po nás niečo zostalo..aby sme my mali niečo spoločné.. my ako rodičia..

dúfam,že moje decká nebudu nikdy takto rozmyšlať,ako ja..
dúfam,že od takýchto myšlienok budu ušetrené..

som bojovníčka.. nejdem sa vzdať.. popasujem sa so všetkým.. ale.. už to nerobím s takým elánom,ako ked som tie ružové okuliare ešte mala..

hej, možno sa mýlim, bola by som nesmierne rada keby som sa mýlila, rada ho vidím šťastného..
ja priateľov potrebujem ako soľ, neviem byť sama...
no veľmi mi pomáhajú Vaše názory.. díky

keď som mala 20, vtedy bolo dosť rúžového sveta,
takže s týmto nemám problém, optimizmus je o tom, že si nerobím ťažkú hlavu z problémov čo sa dajú riešiť, a všetko sa riešiť dá, len treba chcieť, bojovníčka? a načo? bojovať má zmysel tak akurát s chorobou, s iným nie, bojovať s priateľmi, s láskou alebo so šéfom? načo?
veď potom prichádzame o to všetko pekné čo prináša život, neustále chcieť byť víťaz to je hlúposť, takže žiť zo dňa na deň má tiež svoj význam, vedieť, že ráno sa zobudím a môžem vstať, že idem do práce, že sa deti na mňa usmejú, že ma manžel pobozká mi stačí..neviem prečo sa treba stále zapodievať s tým čo si myslia ľudia, či žijem správne, či niekto je alebo nie je šťastný, je to všetko len o tom chcení, o tom pohľade na život, optimizmus nesúvisí s rúžovým svetom, je to dôvera, priateľstvo, láska, je to spokojnosť s svojím konaním..
tie deti, hmm, deti robia to čo ich rodičia, to je prostredie čo ich vychováva najviac, dovolím si tvrdiť, že do troch rokov sme schopní ich nejako usmerniť, potom začínajú mať svoju hlavu, svoje názory a svoje postoje, nie je to podľa Teba úžasné, keď vieš, že Tvoja krv sa rozhodla správne, že má vlastný názor, že vie čo je správne a čo nie, že môžeš svojmu dieťaťu povedať ja by som konala tak isto? Keď vieš, že ťa ľúbi preto že to cíti a nie pre niečo hmatateľné? Že je to čistý a nekonečný cit? Ellie, veď život je nádherný, ľudia sú skvelí, deti sú našim svetom, neviem ale stále mám pocit negatívneho vyžarovania z Tvojej osobnosti.

Aj ja som bojovníčka, možno trochu lenivšia ako ona, ale zas keď ma niekto vyprovokuje, tak to potom lietajú triesky aj perie. To nejde o to, bojovať o priateľstvo či lásku. Ak o ne treba bojovať, tak vlastne ani nestoja za to.
Za čo však bojujem často, je moja pravda. A to veru potom mám takú ťažkú veľkú latu a tou trieskam z celej sily po hlave každého, kto si myslí, že moja pravda nie je pravda, ale že pravda je iba tá jeho pravda.
Tak. Pfuuu, dofilozofovala som...
:-)))))

nebojujem preto,aby som bola prvá..

bojujem s tým, čo mi prináša život.. s tým negativnym.. problémy..choroby.. starosti..

ale..

ach.. nechápeš ma.. a mne už je jasne, že je zbytočne to ozrejmovať..

nepoučitelna som.. netráp sa.. málokto mi rozumie.. ak vôbec niekto..

vždy som bola inou.. od detstva.. a asi takou aj ostanem..

len dúfam,že moje decka to po mne nepodedia..:)))

ja urcite od priatelov neocakavam aby mi prikyvovali... cakam, ze vzdy povedia svoj nazor a nemusia sa bat mojej reakcie, pretoze su priatelia...a to znamena, ze si vazim ich nazor a respektujem ich osobnost... ked nechces slovami ublizit, da sa niekedy aj velavyznamne mlcat... pri zamilovanosti sa radi velmi tazko, ludia byvaju vtedy hluchi, no ked vidis, ze je stastny a ty im to tam kazis, tak mu naznac, ze si stale jeho kamoska ochotna pomoct, ale nechces vstupovat medzi nich a pockaj si v ustrani... :)
dlheee... ale dlho som uz nic nenapisal... hehhh

Doteraz som bola iná vždy ja, a nielen od detstva, ale uý v maminom bruchu, tak nelez na moju priečku, hej?
:-))))

jasné, chápem a chápem aj Ellie, že bojovať má pre Vás význam, ja bojujem tiež len vtedy keď to význam má, ale len su súperom čo si to zaslúži...:-)))

čo sa na teba nalepia, ako my?....chi
...to, čo si písala, sa stáva, mne sa tak zmenil strýko, ktorého sme zbožňovali ako najlepšieho kamaráta...nedá sa s tým urobiť nič...
Treba ho nechať žiť svoj život, dožič mu tú slobodu...

Daná priateľka je priateľkou priateľa, nemusí byť aj mojou...a časom sa uvidí, ako sa situácia vyvŕbi...

a musím si dávať pozor, aby som sa moc nerozčertila. No, aj tu na blogu ma rozčertili dva články - Kritika slovenských spisovateľov a jeden od Vesper, že sú pre ňu dobrí len autori a nie aj atorky. To som ti už mala naťukané komentáre samé hromy blesky, no zmazala som to, aby som moc nefackala. A potom som znovu naťukala, miernejší,- a zas som zmazala, že je to ešte stále divoké. Potom som to predýchala - a bránila som len tú našu slovenskú literárnu obec, Vesper som nechala na pokoji...
:-)))

ja v pohode pripúšťam, že Ti nerozumiem, pripúšťam to od začiatku, neviem prečo by sme si mali rozumieť, veď sa ako vravíš nepoznáme, rešpektujem Tvoj názor, máš ho a je Tvoj, nechcem sa s Tebou prieť, aj to som už písala, len píšem svoj pocit, opakujem, svoj pocit z Tvojich riadkov, a to je zbytočný boj, tak ako ja nevysvetlím Tebe môj postoj, Ty ho nedostaneš do mňa.. a toto ja rešpektujem..

vysvetlil si. je to riešenie a myslím, že dobré...díky za pristavenie, a ozaj Šťastný Nový rok 2009.. ;-)

lepidlo je dobré, zatiaľ drží, a nepopustí, a ani nechce popustiť, takže s Vami neurobím nič a ostaňte prilepení a dlho, predlho a aj tak sme sa lepili my na Vás.. :-)))
a s praiteľom to vyriešim nechám tak.. uvidíme čo bude

jednou vetou a presne, díky, toto som potrebovala počuť..:-ň

aj ako ty..:)))

hehe.. )))

Zara.. bez boja by som tu už dávno nebola.. bez boja by ma už pochovali..

bojovať má význam len keď viem, že je to dobrý súper, vesper som čítala aj ja..viem o čom vravíš..:-))
a teraz idem bojovať s davom do nákupného centra, uvidíme kto vyhrá, lebo tam to význam nemá.. :-))

ale..aj tam viem..:))

idem kuk ten članok..:))

Teraz mám iné...

stále platí.. kym bojujem, žijem..:)))

:-)))

alebo len ja zle hľadám?..:)))

tot dost tazka... poznam tuto situaciu velmi dobre.. vacsinou sa dokazem prisposobit a tak pokecame raz za cas aj s tym priatelom(kou) nie moc po chuti a da sa to. Ak mam proti nim nieco zasadne, tak so mnou nepohne ani kamion. Napriklad kamaratkin brat ma holku, zistil, ze sa stretava s inym a pise mu dost nevhodne smsky. Bola som u nich, kamaratka ma tu holku aj tak rada, ale uz len preto, ze ta holka mu bola neverna, tak som sa s nou odmietala bavit a dodnes pri jej mene vrcim...

tak bojuj, ja som v inom leveli, ja bojovať nemusím, nepotrebujem, možno príde čas, že budem musieť, ale ten zatiaľ nie je...tak úprimne a možno mi znova úprimne neuveríš, ale s tým nespravím nič, takže úprimne, želám Ti aby sa Ti v tom boji darilo, neviem síce aký boj máš pred sebou, ale ak vravíš, že si bojovníčka tak iste vieš ako na súpera, bez ohľadu na to či je to hmatateľný súper alebo nehmatateľný...naozaj prajem šťastný koniec boja..

všeobecným, tak myslím, že snežka to vystihla presne, a to je pre mňa momentálne východisko, pridám k tomu yossov názor a prvý Zuzkin, Diuškin a vlastne všetkých a vychádza mi, že nechám tak, priateľ ostane priateľom a jeho priateľka ostane priteľkou jemu, my dve spolu vydržíme pár chvíľ a ak príde k ostrejšej výmene názorov budem vážiť slová, nie však môj názor..nechcem ublížiť, zvlášť preto, že im tú ich lásku prajem, našli sa a nech sa teda popasujú sami s tým čo je v ich okolí. Díky za názor a pristavenie...:-)

hm, mne keď takto nesedí a stretávam ho napriek tomu, tak s ním dadke zájdem a brehy sa zlomia. V každom je niečo fajné, len to vydolovať a potom sa dá lahšie chápať, to čo nesedí.

myslela som,že to cítiš..:)))

ale každopádne.. Ďakujem..:))

najmä odev,ak ho partnerka vyberá ;)

že sa zoberieme niekam samé dve.. pokecáme mimo moje a jej teritórium, tak neutrálne, na neutrálnej pôde...pokúsim sa..to nie je zlý nápad ..díky

to som pochopila, však mi skús trošku veriť..za pokus nič nedáš..:-)
ešte aby si sa vybrala bojovať doslovne..veď na boje sú rytieri..:-))

Ty sa máš, Tvoja partnerka vyberá správne, že ju zdravím, a nech teda sedí všetko tak ako má...;-)

poriadny vrták sa ti v hlave zasekol... (-: Ale myslím, že s týmto sa každý raz stretne. A veru človek stráca priateľov, lebo ich partneri odtiahnu z cesty. A už nikdy to nebude také, aké predtým.

s našimi priateľmi to je tak ako keď si naše deti dovedú domov partnera a povedia : mami , oci s týmto budem žiť . môžeme povedať svoj názor ale musíme rešpektovať aj individualitu nášho dieťaťa , ktoré sa stalo dospelým a už akosi nerado prijíma naše dobre mienené rady . tak sa snažím vždy ( a netýka sa to len detí ale aj priateľov ) nájsť na ich vyvolenom pozitíva a od nich rozvíjať svoj vzťah k nim . ale určite si dám pozor na to , aby som neovplyvňovala ich výber na priateľa či partnera . nakoniec je to ich život . a my ako rodičia alebo priatelia tu budeme vždy pre ich usmiatu tvár aj uplakané oči .

bud priatelka a nechaj to na neho nech sa rozhodne sam. Ved sama dobre vies ako je to ked je clovek in love....nevidi, nepocuje tak dockaj az zlozi ruzovev okuliare a potom sa mozno nieco zmeni .

máš tiež pravdu..:-)

tak to už fakt budem mať natrénované keď mi baby domov chlapov prinesú, ale vieš ako to je, maminy svoje dcéry vychovávajú presne na svoj obraz, takže tam nemám strach, žeby mi nesadli budúci zaťovia...:-))) teraz vážne, veď ja sa len vo svojej hlave a teraz spolu s Vami zamýšľam, čo dokáže priateľstvo a čo láska, nechcem ubližovať, ani jej ani jemu. Nechám tak, nech si užívajú rúžový svet..

neviem či som sa vôbec mala zapodievať týmto vrtákom mojím halvovým, asi ani nebolo treba, máš aj Ty pravdu nechám tak, a uvidím..;-)

na výchovu by som sa až tak nespoliehala aj keď bola a je určite bezva . ( viď . Tvoja dcéra , ktorú poznám aj osobne ) . láska je slepá aj zaslepená . možno objavia niečo s čím sa doma nestretli a to ich zaujme . je to všetko nevyspytateľné . to bude asi tou chémiou . tým , že nepoznáme priebeh života tak ho celý improvizujeme . a tak to má byť . aspoň sa nenudíme .

no som zvedavá a poriadne zvedavá čo mi dievky domov nanosia.. :-))