Pomalá jesenná hudba sa spúšťa okennými sklami. Kvapky dažďa padajú na parapety a vytvárajú na nej čisté kaluže jesennej vody. Je tma, hviezdy majú ustlané v oblakoch. Mesiac skrytý za mrakom nemôže nakuknúť do okien. Ľudia sedia vo svojich bytoch a spoza okien vidieť len fialové svetlá blikajúcich obrazoviek. Na polceste medzi dvoma panelákmi sa stretol modrý tieň zo susedného domu so žltým svetlom starej pouličnej lampy. Pozdravili sa a popriali si dobrú noc. Modrý tieň namaľoval na chrbát stojacieho chlapca pod tou lampou obraz noci. Stál tam a hľadel do okien domu. Do modrého obrazovkového svetla. Pozeral a dúfal, že ju zbadá. Bola krásna jej čierne vlasy sa vo vetre vlnili ako oceán. Zazrel ju v dave ľudí. Šiel za ňou, videl ju vchádzať do vchodu domu oproti pouličnej lampe. Stál tam hodiny, nechal dážď stekať po lícach. Stál a čakal. Čakal, že mu noc dovolí ešte raz vidieť dievča, ktoré sa mu uhniezdilo v hlave. Lampa zablikala a zhasla. Jeho postava stmavla. Zjavila sa pri okne. Videla tmavú siluetu chlapca čo býva naproti. Usmiala sa a zdvihla ruku. Mávol jej späť, šťastný, že o ňom vie vošiel do vchodu a svetlo čo zažal sa rozprúdilo tmou. Chvíľu sa pohralo s kvapkami a zhaslo. Ale v jeho a jej srdci sa rozsvietila iskierka túžby, náhlivo nepoznanej a začínajúcej vášne. Bývali tak blízko seba a predsa sa videli prvýkrát. To veľké mesto ich vždy pohltilo v dave. Spojili sa kvapkami dažďa, hrou svetiel z obrazoviek a starej pouličnej lampy..
Komentáre
:-))
ahoj snežka..
Zara, takto
Lasky, :-) nie je ťažké mať oči všade keď Lasky
Pekné :-))
zelenarusalka,
Z-a-r-a...
martha, pohoda, beriem Tvoj pohľad...
Ahoj Z-a-r-a... milo si ma prekvapila.
Stále si to Ty, Zara?
Lesmiria..:-)