zara

Čo som si ja včera užila. Chystáme sa na svadbu. Zatiaľ sme mali to šťastie, alebo nešťastie, že nás všetky takéto slávnostné príležitosti obchádzali. Bude to svadba len taká maličká a čiste rodinná, ale aj tak sa naše dcéry rozhodli, že budú najkrajšie slečny v miestnosti. Mňa začal oblievať studený pot. Navliecť ich obe do spolčenských šiat bolo vždy nad ľudské sily. Jedna fandí punku a to je móda čiste gaťová a čierna. Maximálne trochu červenej. alebo ...červenej...Druhá je ako inak hiphoperka. To je móda síce trochu pestrejšia je dovolené aj sem tam zrúžovieť, ale samá kapucňa, mikina a k tomu gate pod zadkom, kopec reťazí odznakov a iných nesmierne dôležitých vecí. Predstava, že ich mám zmeniť na slečny spoločensky vhodne oblečené a obuté ma desila pár dní. Včera to prišlo. ICQ mi zahlásilo, maminka ide sa na nákupy. Zastavil sa mi dych a srdce bilo ako zvon. Infarkt sa blížil a peňaženka zívla, že jej sa dnes nechce. Presvedčila som ju nech to skúsi, však nejako to vydržíme. Zobrali sme motorkára nech nás povozí a išli sme na to. Všetky butiky a všetky obchodíky natrieskané handrami od výmyslu sveta, nás vítali s otvorenou náručou. Pankerka si navliekla niekoľko šiat, zhrbila plecia a fňukavo prosila očami, že vlastne už ani nechce šaty. No jedny jej sekli ako uliate na ňu, má ich, sú síce čierne, zase, ale ukecala som ju na červené lodičky a červené sako. Je fakt nádherná. Hiphoperka  si našla bielo modré..úžasné nad kolienka s mašľou, čierne lodičky.... Vyzerá vyníkajúco. Tak nakúpené máme. Motorkár večer nevedel z nich spustiť oči. Vraj má krásne ženské doma. To sa chválim, a rada. Obe to uzavreli vetou, maminka my konečne vyzeráme ako ľudia. No nie sú skvelé , moje zlatíčka.