zara

Hmm, čo sa mi prihodilo v sobotu. Tak krásne svietil ten zatmený mesiac, a hviezdy sa bláznili na oblohe, že som si dovolila spraviť si s kamarátmi, švagrinou, synovcom, motorkárom a dcérami príjemný večer. Na našej chalupe. V dedinke na Dolniakoch kde sa hovorí po slovensky. Mali sme tam hody. Zábava. V kulturáku zatancovali divečatá z Lúčnice a potom si pospevovali vonku pri starej dobrej dedinskej krčme. Dorazili sme do nej a naši chlapi teda ten môj a kamarátkin, že šupneme domácu slivku. Tak sme šupli. Jeden poldecák, druhý poldecák, za tým malé pivko, aby sme sa neopili z veľkého. A keďže vonku bolo už trošku zima tak ešte jeden poldecák. Juj dobrá bola slivovička. Veľmi dobrá, len sa tak rozlievala v brušku a vliezla aj do nôh pokukať, že či ešte vládzu chodiť. Keďže naberám odvahu po poldecákoch a začína mi byť jedno čo sa deje, a kto sa pozerá, nechala som sa odviezť späť k chalúpke nejakým motorkárom, jazda úžasná, taký chopper, nie veľký ale silný. Rýchla jazda a šup dole z motorky. Kamarát sa viezol predo mnou a ostatní peši pekne po vlastných až do našej chalúpky. A potom to prišlo, hviezdy sa už škerili ako ja, mesiac sa schovával, že on sa na to nebude dívať ako sa Zara opíja pred dcérami a ako vystrája. Kamoška sa pridla na moju stranu a tak chlapi a deti sledovali z prvého radu ako sa maminy opíjajú. Nastúpil ten mexický bôžik, poznáte ho? Tequilla. Soľ, tequilla a citrón za tým. Mňam dobrota. A tak sme si dali zopár poldecákov aj z neho, nech si slivovička užije s ním spoločnú noc. Zapálili sme vodnú fajku a ťahali ako niekde v Egypte. Smiechoty a postávanie a rozmýšľanie čo sa vlastne deje sa stupňovali a kamoška sa rozhodla, že asi dosť. Motorkár zaľahol, ešte som ho uložila ako správna manželka a pekne poďho odprevadiť kamošku už s boľavým bruškom do ich chalúpky. Ešteže mám dcéru čo sa o mamu bojí a tak na moju hanbu išla so mnou. Pekne sme ich odprevadili, zaželali dobrú noc a........... tu začína moja krásna výkladná skiňa, plná rozprávania z druhej ruky mojej staršej a mladšej dcéry. Vraj som si dupkala po ceste a kričala na celú dedinu ako je mi dobre, vraj som ťapkala ako malá a robila jeden krok vpred a tri vzad. Vraj sme sa horko ťažko dostali do postele, zaľahla som a slivovička a bôžik sa rozhodli, že si vybehnú na kontrolu chalúpky spolu s bryndzovými haluškami. A vraj aj odišli odo mňa. No čudujme sa keď im bolo tesno. Potom mi už vraj bolo len do reči, a tak som súkala zo seba príbehy o obláčiku, o nejakom dedkovi a jamke a gulôčke a ešte som vraj aj nejaký čierny fascikel zakladala a písala do neho slovko pšt, vraj som vyznala lásku celej rodinke a naveľa zaspala. Čo prišlo ráno, to iste viete za pár hodín skvelého opíjania sa, som si užila dva dni strašného bolenia žalúdka, hrdla a strašného bolenia nôh a rúk. Neverila by som, že z opice je aj svalovica. No stalo sa mi to už druhýkrát, prvýkrát pred 20 rokmi. Ale poučenie je veliké, preveliké, moja dcéra mi povedala, že od nedele alkohol ani nechce vidieť.