zara

Keď sa ráno zobudili vedľa seba a namiesto dobré ránko, padol bozk, spýtal sa jej na to slovko musíme. Usmiala sa a jedným dychom sa snažila vypovedať všetky tie tri týždne čakania na láskavý dotyk. Pochopil. Pochopil svoju ženu. Miloval ju a nechcel jej uberať z jej túžob. Vedel, že ona patrí medzi tie, ktoré si potrebujú užívať. Vedel, že patrí k tým, ktoré cítia na svojom tele každý kúsok veľmi intenzívne. Vedel, že ak ju bude zanedbávať, zostane smutná. Nechcel to, nechcel aby sa ráno pozeral na obraz síce dokonalý ale bez úsmevu. Sám sebe si prisľúbil, že to už nedopustí.

Vstala a v župane sa  vybrala do kuchyne, uvariť obľúbené kakao, nakrájala vianočku, pripravila maslo, a úžasný malinový džem. Takéto raňajky  mal rád. Vychutnával si sladkú dobrotu. Tancovala a pospevovala si pesničku, ktorú práve hrali. Bola šťastná. Má ju rád. Miluje ju aj s jej nedostatkami, aj s jej chybičkami. Veď bol len zaneprázdnený, nemohla uveriť, že jej vôbec prebehla hlavou myšlienka na neveru. Kamarátky sa mýlili. Má šťastie nepatrí k ženám, ktoré musia riešiť takýto problém. Do kuchyne nakúkalo slniečko, jej vlasy sa zrkadlili v jeho ešte nesmelých lúčoch. Neposlušné kadere každé ráno robia na jej hlave vlnobitie, má to rád, má rád keď jej vbehne rukou do vlasov a tá sa zamotáva a nemôže sa z tých  kučier vyslobodiť. Bola celkom strapatá, ako sa tak skláňala nad kuchynskou linkou, pristúpil k nej a objal ju okolo pása, pritúlil sa. Pobozkal ju na krk a nežne rozviazal stuhu na župne. Ten sa roztvoril, stála pri linke so zavretými očami, prsia sa jej dvíhali a klesali zároveň s jej vzrušujúcim dychom. Otočila sa k nemu. Odstúpil krok dozadu a pozeral sa na svoju ženu. Jeho pohľad kĺzal od hlavy až k nohám, sledoval ako sa opiera rukami o dosku, ako cudne prekrížila nohy aby sa schovala pred jeho očami. Sledoval jej nie celkom dokonalú postavu, sledoval ako sťahuje bruško, sledoval ako sa hanbí za pár kíl čo ostali na nej po tehotenstvách. Aj tak sa mu páčila, vedel , že keď sa jej dotkne prebehne ňou impulz okamžite viditeľný, červenala sa ako školáčka aj po tých rokoch, jej ešte dokázal rumenec sfarbiť líca. Mal to rád, rád jej spôsoboval tento pocit. Smial sa a spýtavo hľadel do jej duše. Zobrala šálku a pomaly chrbtom k nemu mu nalievala z kanvice. Sedel za stolom a čakal kým sa otočí.. Pristúpila, položila hrnček na stôl, vzala do rúk nôž a jemne, láskavo natierala maslom vianočku, zohla sa k nemu a podala mu ju do rúk. Vzal si, a posadil si ju na svoje kolená. Usadila sa k nemu a oprela si hlavu o jeho. Odhryzol si z nej, kúsok po kúsku prehĺtal sladký koláč a jeho jazyk túžil láskať sa s prsiami, ktoré sa ponúkali ako zákusok. Nabral si na prst trochu malinového džemu a prebehol ním po bradavke, striasla sa a spýtala sa čo robí, bude celá polepená. Smiali sa spolu a on jej pri tom oblizoval kúsky malín na jej tele, sladké raňajky, dávno si neužili toľko smiechu a lásky, akoby niekedy zabudli, prečo sú spolu.

Po rannej hre milencov spojených rokmi, sa obaja vybrali na výlet. Malo byť nádherné počasie a tak sa tešili, že si užijú trochu prírody a zabudnú na rýchlosť života, čo ich na chvíľu od seba vzdialil. Tešila sa na to ako si vychutná každú minútku s ním. Mal pre ňu prekvapenie. Už dávno sa pokúšal prezradiť jej, čo mu napadlo, čo kúpil, prečo sa toľko naháňal. Pobozkal ju a povedal, láska teším sa na večer, uvidíš bude sa ti páčiť.....