zara

Som vydatá už dlho 18 rokov je to jeden život peknej mladej slečny čo akurát začína žiť dospelosť. Budem uvažovať čiste v ženskej rovine mojej mozgovej kapacity. Púšťam sa do tejto úvahy preto, že som zvedavá. Zvedavosť je jedna vlastnosť , ktorá so mnou žije a tú sa snažím krotiť, ale ako som stihla zistiť je to jedna chyba čo sa v mojom manželstve robiť nevypláca. Byť zvedavá a do dôsledku chcieť za každú cenu vedieť čo sa deje znamená pre môjho muža peklo. Naučila som sa, že pokiaľ muž nechce povedať niečo, tak je dobré neťahať to z neho za každú cenu. Vzniká napätie, a to neprospieva ani jednému.

Ďalšia vec, ktorá je v mojom prípade chybou, je ak mám pocit, že sa niečo stalo, neviem síce čo, zvedavosť je stopnutá, snažiť sa akokoľvek to „niečo“ vyriešiť. Chýbajú mi základné informácie a preto sa vyriešiť daný problém jednoducho nedá. Takže vychádza mi, neriešiť problém sama s informáciami pre manžela nespracovateľnými, spôsobom -   toto vyriešime takto. Chyba. Toto nerobím už pekných pár rokov a zdá sa, že je to správne.

Modelová situácia.. A tu narážam na chybu čo som síce skúsila urobiť, ale znova sa nevyplatilo. Ublížila som sama sebe. Ak sa dieťa rodiča opýta či niečo smie, je to normálne. Ak sa manžel manželky opýta či niečo smie ( napríklad pivko s kamošmi, chata s kamošmi alebo služobka ) prichádza mi to nadmieru divné. Veď svoje deti viem kedy smiem pustiť, chlap sa rozhoduje sám, zakazovať mu niečo je pre mňa španielska dedina. Kým som na to prišla trvalo to pekných pár tyranských dní v tichu a zdúvaní.

Používať svoje telo na dosiahnutie cieľa, to je chyba, ktorú ja pokladám za chybu ale manželovi sa to páči, tak ju vylúčime zo zoznamu chýb robených preto, že neviem. Je to zištný dôvod, je to hra a tak niekedy aj chyby treba robiť, však sme len ľudia.

Malý záver úvahy, všetko je to o tom ako verím, ako som ochotná pripustiť vlastnú chybu a ako som ochotná tolerovať. A ak som, tak chlap teda ten môj to ocení. Nehádame sa, nepodrážame sa pred deťmi a už vôbec nemám pocit, že sa začínam nudiť v zacyklenom stereotype.

Noo a skoro som zabudla na tú najväčšiu chybu čo som robila, žiarlivosť, hmm na sekretárku na kolegyne na priateľky, vypestovala som také ego môjmu manželovi, že si trúfam povedať, že ho bavilo čím ďalej tým viac ma provokovať, až pokým mi nedošlo, že večeriava doma a ja som jeho milenka. A tak, už neriešim. Nech sa pobaví, poflirtuje, zasmeje a ja si to vychutnám čo ony nedostanú. Tak kto je na tom lepšie?

Poradie priorít, fuj to slovko nemám rada, ale je s ním treba spolupracovať, som matka, žena, manželka, kuchárka, upratovačka a z toho vyplýva môj pracovný úväzok popoludňajší a za to očakávam plácu. Pláca je vo forme lásky a naturálií a odmenou mi ostáva výplata, ktorú zarábam v dopoludňajších hodinách v riadnom pracovnom čase. Dohoda medzi nami bola jednoducho úžasná. Ak chceš full servis, buď si zaplatíme pomocnicu v domácnosti alebo ňou budem ja s primeraným platom.