tancujúca kráľovná
v tom lese,
tam kúsok od nášho raja
videl si ju?
v teple babieho leta
krútila sukňou
bola nádherne šitá
z pavučín a hviezdneho prachu
na nej kocky skiel
z okenných vitráží
objímal si moje plecia
a ja som sa v jej rytme niesla
niekam do rozprávkových dní
bolo nám spolu tak jemne zvláštne
ticho a ošiaľ bezodných čaší
naplnených len pocitom blízka
dral sa na povrch
a ona svojou sukňou mesiac skryla
ten nenásytník znova nakúkal
a ty?
podal si mi ruku
objal okolo pliec
dýchala som šťastie
sadlo si na Tvoju tvár
videla som úsmev
ktorý si mi venoval
podal si mi ruku
rozžiaril nebo plné hviezd
a ja som stála v tom tichom meste miest
naše mesto
naša noc
naše slová
naša moc
moc ktorá silu dáva
na kroky v ráne robené
na deň bez práva
na spoločné ľúbenie
slza steká po líci
a úsmev ju suší
fúka vánok v truhlici
kde je spálňa našich duší.
Komentáre
Zarenka:)
jeeej,
juj
Iris, ahoooj, dávno sme sa nečítali
Bonnie, díky díky
Mataharinka, niekedy by si zaslúžil kus z ľanu
:-)
:-)
:-)
ale sa viem pekne usmiať
:-)
Páči sa mi to... znie to naozaj až príliš živo... ale práve preto nesmierne pútavo :-))
snežka jej aj Ty máš úsmev ako z Holyvoodu
a vravíš, že som to prehnala? že je to príliš živé? okej nabudúce sa budem trochu držať pri zemi..:-) pripútam si fantáziu na kratší motúzik ;-)