zara

Keď si Karol na vizitke prečítal jej povolanie zľakol sa. Právnička. Strach sa mu prehnal hlavou. Čo už len právnička môže očakávať od muža z umyvárne áut. Jeho mužské ego sa stratilo. Zmizlo. Ostalo kdesi na dne duše uzavreté. Znova sa vrátil k jej dokonalému telu, prehnal si myšlienky a vyfúkol z hlavy strach. Ten ale neodišiel, kládol mu neustále otázky. Klára sedela v aute a tešila sa na večer. Vedela, že jej zavolá. Vedela, že nevydrží bez nej. Mala ho v moci. Malo ho v moci jej telo, jej chuť oddávať sa vášni, milovaniu sa s ním. Volal jej už cez obedňajšiu pauzu. Zdvihla telefón a povedala len teším sa o ôsmej ťa vyzdvihnem. Karol stál so slúchadlom v ruke a bol šťastný, že ho neposlala do čerta. Myslel si, že jej už všetky okolnosti postupne dochádzali. Stále sa vracal k slovku právnička. To slovo ho zväzovalo, to slovo mu bránilo odpútať myšlienky v hlave od jej postavenia. Nevedel sa sústrediť na prácu, nevedel si predstaviť ich spoločný večer. Zastavila pred bránou. Nastúpil, ostal ticho. Klára pozrela do jeho očí a vycítila strach. Netušila prečo nastal ten zlom. Ráno na ňu pozeral a vtedy cítila, že ju chce. Teraz si už nebola istá. Nechcela si to pripustiť. Konečne zastali pred jej bytom. Ticho vystúpili z auta. Keď za sebou zavrela dvere, pozvala ho ďalej. Pustila muziku,  ozvala sa tichá hudba. Začala sa pred ním vyzliekať. Karol stál ako prikovaný a predstavoval si ju ako o chvíľu bude pred ním stáť nahá. Videl ju ako stojí opretá na ceste o auto, ako jej vlasy vejú vo vetre, videl ju ako sedí na ňom a prsia sa jej hojdajú pred jeho očami, ale nevidel ju stáť oproti nemu nahú. Fascinovala ho tá predstava a tak si ju začal vychutnávať. Zabudol na slovo z vizitky. Na slovo čo mu naháňalo strach a vtĺkalo do hlavy pochybnosti. Vyzliekla si blúzku. Zohla sa a vyzula si topánky. Rozopla sukňu a nechala si ju skĺznuť k nohám. Vykročila z nej. Ostala pred ním v spodnej bielizni, jej podprsenka ukrývala prsia, jej nohavičky lono. Spálňou sa niesla jej vôňa. Vôňa ženy. Vôňa, ktorá sa dostala do všetkých zmyslov Karola. Nadýchol sa z nej a splynul s ňou. Usmiala sa na neho. Chcel sa jej dotknúť. Zastavila ho. Zašepkala ešte nie. Vydrž, pozeraj sa. Dala si ruky za chrbát a pomaly si rozopla podprsenku, uvoľnila napäté prsia. Zvliekla si ju pohybom tak nežne láskavým až sa Karolovi podlomili kolená. Uvidel ich. Boli krásne, rovnaké. Biele a v prostriedku ružové. Otočila sa mu chrbtom a pomaly si vyzliekla nohavičky, jemne sa zohla a jej zadok sa zatriasol vzrušením. Otočila sa a stála pred ním. Nahá žena, vlasy sa jej leskli v polotme a telo horelo túžbou po milovaní. Kývla mu. Karol prehĺtal sliny a pozeral na obraz pred ním. Pozeral na ženu svojich snov, pozeral na ňu nenásytne, dychtivo a chcel byť v nej. Chcel s ňou splynúť. Chcel aby sa ho zmocnila. Urobila to. Bozkávali sa a milovali, celú noc, niekoľkokrát si ju vzal a ona omámená prosila aby neprestával. Nechala sa unášať pocitom obdivu a náhleho vzplanutia dvoch duší. Nechávala sa bozkávať, hladiť.

Slnko sa jej hralo s viečkami. Svietilo na jej tvár. Usmievala sa. Karol na ňu hľadel. Nespal, pozeral na ňu do rána. Pozeral ako spí, ako si sem tam slastne vzdychne, ako sa dotkne svojich pŕs. Užíval si ako sa k nemu túli. Otvorila oči a usmiala sa. Pozdravila sa s ním bozkom. Vstal a otvoril balkónové dvere. Povedal jej láska pamätáš ako sme sa stretli na moste? Zaľúbil som sa na prvý pohľad. Klára sa usmiala a poslala mu bozk. Pamätám, bál si sa slovka právnička. Smiali sa spolu. Boli šťastní. Užívali si lásku každý deň. Užívali si milovanie a seba.