zara

Mäkký lupeň pristál na jej dlani. Ruža darovaná z čistej ľútosti. Ľútosti od muža, ktorého milovala. Bola smutná a nechcela sa už vrátiť späť. Stála na kraji jazera na ktorom sa odrážali slnečné lúče. Poslal je svadobné oznámenie, nepovedal nič. Len poslal obálku s tým, že sa žení. V obálke schovaná žltá ruža. Bolelo to, bolel ten okamih, nevedela čo s tým. Rozplakala sa, jej slzy solili jazero. Slnko sa pokúšalo usušiť ten plač, pálilo líca a soľ na nich dráždila pokožku. Mladučká, opustená, uplakaná a smutná. Zlomil jej srdce. Bol jej prvý muž, prvý v živote, ktorému dovolila dotknúť sa jej duše, dotknúť sa srdca a vojsť do neho. Možno ho vpustila príliš skoro do vnútra, bez rozmýšľania sa otvorila a myslela si, že je to navždy. Koľkokrát sa pýtala sama seba, či je správne takto ľúbiť, nevedela si odpovedať. Žila, užívala si lásku, nádhernú, čistú a veľmi intenzívnu. Bol muzikant, hral prekrásne piesne na gitare, spieval a vždy sa potmehúdsky usmieval na ňu, keď sedela vedľa neho a klopkala si nohou do rytmu. Vlado, muž, ktorý nikdy nepoznal život v rodine, pochádzal z detského domova, a z veľmi početnej rodiny, mama sa nevládala o nich starať a tak ich štát odložil do decáku, príbeh ako z knihy. Vedeli kto je mama, vedeli kde je mama a predsa nemohli žiť s ňou. Všetko to prežil a za mamou chodieval a pomáhal jej tak často ako to len šlo. Jana vedela, že si veľa vytrpel, vedela, že je nežný, citlivý a lásku rozdáva strašne rád. V hudbe, v piesňach sa dokázal otvoriť svetu. Jej sa vždy páčili muži s takým nie celkom normálnym životom. Milovala ho, tak veľmi sa zaľúbila, že bola ochotná ísť s ním aj na kraj sveta. Všetci ju varovali, že je záletník, že na každom koncerte má inú, neverila nikomu len Vladovi. Pol roka prežívala tak intenzívny vzťah, tak nádherné milovanie a tak úžasný život, že bola presvedčená o tom, že ju nikdy neopustí. A teraz stojí na brehu jazera, kde jej spieval piesne ako ju miluje, a drví v dlani lupienok žltej ruže, zabalenej v svadobnom oznámení, kde sa píše, že Vlado sa žení. Chcela pomstu, chcela ho päsťami búchať do srdca, chcela mu ublížiť tak ako on jej. Slzy stekali a pomsta odtekala spolu s nimi. Zdvihla hlavu a rozhodla sa. V ten deň čo bol napísaný v liste ako svadobný, kúpila kyticu žltých ruží a išla na matriku zablahoželať Vladovi a jeho nastávajúcej krásny spoločný život. Potriasla mu rukou, jej podala kyticu a hrdo odkráčala hľadať svoju lásku, táto nebola tá pravá, zlepila si zlomené srdce a už tak ľahko do neho nevpustila žiadneho muža. Zlepené srdce je opatrnejšie, bojí sa, že rana sa znova objaví.