zara

       Tak som sa rozhodla, že už nebudem moje okolie trápiť nejakým tým nechutenstvom do žitia.. Prečistila som v noci myšlienky, vypustila z fľaše kúzelného džina, a poprosila som ho, nech ma už toľko nejedujú v práci,  nech pomôže. Sľúbil, že dnes mi dajú všetci pokoj. Vyzerá to tak, že vo sne sa dá všetko, a keď to ide snívaním, pôjde to aj bez zavretých očí. Ráno som sa pritúlila k mojej láske a zobrala som si všetko čo mal, teraz je to u mňa a nechám si jeho silu až dovtedy kým tá moja nebude fit. Vraj on ju nepotrebuje, že jej má dosť, vrátil sa, chvíľami sme  boli od seba dosť ďaleko, a ticho bolo mostom, na ktorý nechcel ani jeden z nás stúpiť, čo keby náhodou začal praskať... Džin z lampy ho podržal, je to pomocník, ešte si ho necháme..pre istotu ;.) .  Rituál v kúpeľni z čias môjho pôsobenia v inej práci nazvaný autegénny tréning som previedla pri pohľade do zrkadla,  vychválila som sa do nebies, aká som krásna, skvelá, veselá a hlavne som to ja.   

    Tak zabralo, nahodila som omietku a zamaľovala všetky vrásky čo sa mi za týždeň usadili pod očami, dostať ich preč bude musieť odborníčka.  Pusinky od rodinky a prianie pekného dňa spojené s vetičkou dávaj si pozor a stráž si energiu moje zlato, ma vniesli do kancelárie. Kávička, čajík, milý úsmev od fešáka z východu  ;-) pár krásnych podporujúcich komentov od ľudí z blogu, ktorých mám rada a už len prežiť piatok. Je to fajné, predstavte si,  rozkvitli mi aj hyacinty. Tak polepené, obviazané, pofúkané a ide sa existovať, normálne s čistou hlavou, už sa nenechám znechutiť, už nie....