zara

Toľko slov čo som chcela dnes poskladať do veršovanej slučky.

Ponúknuť svetu pár dobrých rád a inšpirácii na krásny jesenný večer, teraz blúdim v myšlienkach a neviem ako ich dostať zo seba von.

Chcela som, aby si vedel, že som stále pri tebe a nielen tušil, že ma máš, neviem nájsť rým a ani metaforický obraz na lásku, ktorá panuje v mojom srdci.

Chcela som aby si vedel, že len tak ležať na tvojom ramene, je šťastím čo sa odkrojilo z nášho sveta.

Neviem ako povedať jednoduchú vec, láska milujem ťa, aby sa nezdalo, že sa opakujem nekonečne dokola.

Neviem, prečo sa mi nedá uložiť do rytmického tónu pár viet, ktoré patria len do našich uší. Ostávam stáť na mieste, a nechce sa mi hýbať.

Povedz láska náš príbeh je naozaj taký jednoduchý, že sa nedá o ňom spísať jedna obyčajná báseň?

Chcela som ju nazvať, izbičkové blues, a teraz sa len tak motám, bez malebných slov, a metafor v sústave viet bez kvetín, a jarného vetra, bez dúhy na oblohe a bez hladenia kvapkami dažďa.