V halve sa mi stretol vietor s fantáziou, vymenili si úsmev a pustili sa do tkania obrazov.
Sedím na motorke a javiskom je obloha. Nádherné obrazce oblakov.
Na pravej strane je už opona spustená, je čierna, akurát lietadlo sa prehnalo po jej kraji a rozsvietilo červené svetlo. Opretá o teba pozerám no to skvostné predstavenie, hercami sú oblaky.
Hra je v mojej réžii. Budú hrať to čo si vietor s fantáziou utkali v mojej hlave. Utkali to dokonale, malé predstavenie. Žena vymodelovaná z hmly, biela, vlasy po pás, jej ruky pozývajú do svojej náruče muža.
Muž šedivý, vysoký a na tvári zvláštny úsmev. Letí priamo k žene.
Vietor im ale lásku nedoprial fúkol, fúkol takou silou, že fantázia uletela a realita zasadla na svoje miesto. Už vidím len komíny a tabuľu s nápisom . Semafor zastavil hru. Hlava sa vrátila na svoje miesto a myšlienky uleteli spolu s vetrom.
Komentáre
.
sygon,
.
sygon,
:)
ja som to nikdy nerobila myslim , proti oblakom
Rekapitulujem minulost , ked pluvam vodu v sprche a buducnost neformulujem a prezivat nieco co sa nestalo , hmm , zaujimave :)
krasny den
sygon,