to rozbité sklíčko
pre ktoré si sa ráno zohol
spadlo zo zrkadla na stene
sedem rokov nešťastia
Verme, či neverme?
očami smeješ sa nad mojím váhaním
čakám čo urobíš
povieš len
tak poď sem
náruč mi otvoríš
schúlim sa v nej
poverám o zrkadlách neveríš
pobozkaj líce so smietkou na tvári
už dávno sme sa so slovkami nehrali
nevravíš, pery sa nehýbu
nechcem dnes slovnú výhodu
tak poď láska sem
nech ťa objímem
Komentáre
Zara,
Vrabčiačik, vďaka,
:)
Lusi ;-)
mno, čo teba inšpirovalo dnes,
Zara, Zara :)
len treba vedieť ako na to, presne tak ako u čarodejníka :)
inak poverám, neverím !
Mataharinka, hmm no však vieš pred obedom
Iris, nechváľ ma toľko lebo nebude so mnou reč
ja tiež neverím, inak by som bola vkuse nešťastná :-) toľko zrkadiel mi padlo z rúk, že až :-)
No až tak celkom to,
niekedy dávnejšie sa mi stalo, že tak sa mi páčili predstavy jednej blogerky, že som jej povedala : ak by som mala čarovný prútik, tak okamžite splním jej želania :) pri tej tvojej básni som si uvedomila, že stačilo by iba vykúzliť zopár nadšených slov, ale mne to nejak neide :))... preto vás chválim .... tak príjemnú zábavu a ďalšie pekné inšpirácie :)
peknu sachovu figurku si vytvorila.
Zarenka,
tak ale koľko zrkadiel sa u nás porozbíja
... ale inak peknééé :)
Iris, mňa veľmi tešia Tvoje
čokomilka, všimla si si ju
Peťo, vďaka
Belívko, ahoj
Zaria,
Zarenka,
vasilisa, hmm hrám sa , rada sa hrám :-)
Peter, však ja viem, tiež sa sem tam motám po blogoch a nielen tu
krásny víkend prajem :-)
:-)
Rusalôčka, jéj ako rada Ťa tu vidím,