a vrátiť sa nedá, vraj
slzy padajú nevedno kam,
zabúdam
na ticho čo vravelo všetko tak nahlas
malý okamih pod viečkom ešte nezaspal
tak je tu znova ten pocit
pocit ženy čo je milovaná
vytiahol si ho spod postele
zabudnutý, prachom zapadnutý v igelite
vákuum uzatváram,
načo sa dusiť vo vlastnej neschopnosti vnímať
tvoj ranný pohľad na moju spiacu tvár
ten pohľad čo vie rozprávať
nepočúvala som, nechcela som
uzavretá v sťažnostiach
tvoje oči vraveli, pozri sa na mňa
a ja som zrazu videla ako ma miluješ
konečne to cítim zas
našiel si môj stratený čas.
Komentáre
:-)
Snežka moja, hľadaj a hlavne maj očiská otvorené
Vidíš, vidíš
Belívko a niekedy do teba vrazí
Zaruška,
Vrabčiaičik už mi chýbal
Zarenka
Zaruš:))
Pekná báseň :)
Mataharinka a prebodne na polovicu
Iris ahoj, asi kríza alebo čo
dnes
a všetky hriechy boli odpustené a nedostatky zabudnúté
Vasi, ani nie že odpustené
Zaria,
láskárka prebudená
/..a mohol by to..a ešte aj hento../
a po prebudení šťastné sme-
že pri nás vydrží aspoň TENTO..:-))
výpoved zrelej ženy..
čo mám doma-to sa cení.. :-))
Vasi a však jasné :-)
Radostička
.
Je v tom kusisko optimizmu
a ja dúfam, teda zdá sa, že chuť