zara

Platonická láska, myšlienky mi znova prebehli hlavou a zachytili sa na malom láskavom háčiku.
Ten háčik vykúka z mojej duše. Myšlienka zavesená na ňom ako žena na mužovi.
Zmyselne a šteklivo na neho hľadí. On sa  opíja jej pohľadom.
 Láska sa s ňou a šepká je do uška milujem ťa myšlienočka. Háčik je fiškus, vraví jedno a myslí si druhé.
Myšlienka to cíti. Vidí. Vidí aký je na ňu navonok milý. Háčik sa zatriasol a začal presviedčať myšlienku ako ju miluje. Myšlienočka je ale múdra, nie nadarmo blúdila v hlave a zbierala skúsenosti.
Háčik je háčik, veď  vieme, že všetko má svoj malý háčik, buď ho myšlienka rozlúšti, alebo sa nechá zaháčikovať a zostane pripútaná. Ako si poradí?  Je drobnučká a zatiaľ len málo háčikov stretla na potulkách.
Túlia sa k sebe a jej sa to páči stále viac. Háčik to využije a pritiahne si ju pevnejšie. Ona vzbĺkne plameňom lásky. Platonickej lásky. Vymaní sa z jeho objatia a odíde so vztýčenou hlavou.
Háčik je vylúštený, ostane pre myšlienku len malým platonickým vzplanutím.