zara

Toľko nezmyslov som dnes musela v práci vyrobiť, že fakt skladám klobúk nad šéfom mojej šéfky.Je dobrý, dáva príkazy nezmyselné a tak trochu nespraviteľné.Včera sme akurát doma rozoberali s dcérami ako sa vykrútiť z nezmyslov čo vymyslia šéfovia. Vyšlo nám jediné, dobrý podriadený je ten, ktorý spraví čo šéf chce aj napriek tomu, že je to nezmysel, ale tak aby bol spokojný. No hlavne tak, aby šéf mal pocit, že to čo zadáva nie je nezmysel a to čo dostane spravené je skvele odvedená práca pod jeho riadením. Fúha, ale sa motám. Ale je to tak. Musí vedieť čo si myslí a musí vedieť ako to chce a hlavne nepočúvať čo vraví, lebo potom, už naozaj urobiť čo si myslí sa nedá. Moja priama šéfka, je skvelá, ona tú nezmyselnosť svojho šéfa elegantne posúva na mňa. Ja som v pozícii robiť zadania tak, aby som vyhovela mysleniu šéfky a vlastne mysleniu aj jej šéfa. No tak to mám blbé, lebo zase doma mám zakázané myslieť za niekoho. Tak a teraz kam z konopí... Asi nikam, dcéram som dala tú najlepšiu radu do života, učte sa baby aby ste tie nezmyselné úlohy rozdávali vy svojim podriadeným. A ja? Ja si opäť vzdychnem sama nad sebou, zara keby si sa lepšie učila mohla si sedieť o dvoje dvere ďalej. Ešteže mám kolegov, ktorí neuveriteľne radi so mnou trpia nezmyselné výmysly našich šéfov.