zara

          Izba usína, kvety odrážajú svoje listy na stene, svetlo pouličnej lampy farbí po nej ich tiene. Chce sa mi snívať, no oči blúdia po tebe. Si pri mne a ja som šťastná. Ostala by som takto na teba hľadieť až do rána, no sen sa tlačí do premietacej miestnosti v mojej hlave. A tak stláčam tlačítko play a púšťam si ho. Tento sen je z tých čo sa mi zdajú ako skutočnosť. Toto som si vysnívala a toto mám. Tak si ho púšťam. Sú to útržky z nášho spoločného života. Začína jednoducho, na intráku v malej izbičke nájdem na posteli ružu, pri nej lístok s odkazom, krásne voniaš. Chvíľa keď si prišiel z brigády a vyhadzoval z vreciek staré stokorunáky na posteľ a vravel si, že sú to naše prašulky. Určite sa pritom usmievam. Ďalší diáčik ponúka našu svadbu, len ja, ty a svedkovia, ja v čiernom ty v bielom, a kytica takých istých bielych ruží ako som si našla na posteli. Posúvam záber trošku ďalej a vidím ako mi v posteli odteká plodová voda, tá istá posteľ na tom istom intráku, a to isté šťastie sa mi rozlieva pred očami keď vidím ďalšiu dcéru ako ju doktor kladie do mojich rúk. Tento sen mám rada do tohto momentu.  

          Má aj pokračovanie no, to pokračovanie už nechcem chvíľu snívať. Dni čo sme prežívali boli ťažké a preto si ich nechávam na čas keď bude nutné pripomínať si ich. Teraz to nutné nie je. Prekleniem sa cez pár rokov. Nechcem na to myslieť a preto o nich budem tíško mlčať, naučila som sa ich v tom sne zakryť bielym súknom, nevidieť ich zreteľne ale sú tam.....

        Radšej sa vždy zobudím a pritúlim sa k tebe. Ostal si so mnou a ja s tebou. Načo snívať čo bolo, skúsim snívať čo chcem aby sa ešte stalo, no neviem či treba, či nie je jednoduchšie nesnívať a žiť. Naše dve dievčatá nám to dennodenne dávajú najavo, žijú a sú šťastné. Tak  my sme naučili ich dve byť šťastné a ony to teraz dávajú nám späť, ich dôvera a láska je s nami a v dnešnej uponáhľanej dobe je to to najcennejšie čo si môžeme želať. Budem ja snívať pekne o tom čo mám teraz, premietnem si deň za dňom a noc za nocou s tebou a s nimi. Tak sa zobuď a prikry moje sny svojím telom. Nech sa skutočnosť dostane pod moju kožu, nech cítim tvoje telo, nech dýcham s tebou. Žijeme jeden život a každý má ten svoj kúsok. Vlastníme každý svoj vlastný svet, a predsa nie sme sami.