zara

Prišla domov, unavená a boľavá. Nohy opuchnuté, hlava v jednom dunivom kŕči. Pozdravila rodinku, sadla si v kuchyni k šálke horúcej kávy. Oddychovala a spokojne vťahovala vôňu kávy do svojho tela. Podišiel k nej manžel, pohladil ju po vlasoch. Pobozkal na líce. Pozrela na neho a žmurkla očkom. Nechcelo sa jej rozprávať. Túžila po tichu. Tichu rodiny, ktorá akosi sama fungovala bez zbytočných zblúdilých slov. Dopila kávu. Vstala a nakukla do kúpeľne, manžel sedel na vani a triedil prádlo z plného koša. Rozhodol sa, že jej pomôže. Bol taký plný, že už nebolo kam dávať prepotené a zafúľané tričká dvoch dospievajúcich dcér. Zastavil ju a každú vec jej ukázal, nevedel čo s čím, či môže spojiť farebné a biele, tak stála vo dverách kúpeľne a kývala hlavou čo áno, čo nie. Z izby kričala dcéra niečo o škole, v druhej sa chichotala druhá pri počítači. Veselé smiechoty ju nakazili ako švihnutím čarovného prútika. Zasmiala sa, bolesť a únava sa začali strácať v rodinnom šťastí. Zmývala zo seba deň. Stála vedľa manžela sediaceho na vani a sledovala sa v zrkadle, vykúkal jej za chrbtom a usmieval sa na ňu.  Miluje ju. Miluje ju keď chce mlčať, keď sa smeje, keď plače, keď sa zlostí, keď rozkazuje, povedal, že ju miluje celú. Ona to vie. Ich láska trvá už veľmi dlho a stále je nedotknutá chybami. Pritisol jej na šiju bozk a zobral ju do izby. Uložil ju do postele a nechal nech si oddýchne. Chcel sa jej dotýkať a hladiť vlasy, chcel jej šepkať ako ju má rád, ale nechal ju spokojne ležať. Zaspala. Počula len tlmené ťukanie do kláves, čo vyrábali prstíky jej dcéry, ktorá sedela pri počítači. To ťukanie jej spríjemňovalo snenie. Sen sa vkradol do hlavy. Ležala v posteli nahá a manžel sa sklonil k jej tvári, pobozkal pery a zostal nad ňou v pokojnom úsmeve. Pozeral sa na jej oči, nos, ústa, sledoval ako sa pomaly prebúdzajú jej prsia. Videl ako sa chveje vzrušením a slastne pootvára pery. Naklonil sa znova a položil jej na ústa dlhý bozk. Videla ako sa jej napínajú svaly na nohách ako sa mu pomaličky a láskavo tlačí do náručia. Sen sa rozlieval v sladkej túžbe dvoch ľudí. Blízkych. Veľmi blízkych. Milovali sa dlho. Pomaly si vychutnávali dotyky ich tiel a vnímali každý pohyb svojich očí. Pozerali sa na seba ako vtedy keď ju prvý krát uvidel. Ako vtedy keď uvidela ona jeho. Ťukanie do  kláves prestalo. Dcéra sa nahla nad ňu a tíško sa spýtala: „ Maminka spíš?“  Zobudilo ju to jemné švitorenie jej zlatíčka. Usmiala sa na ňu, pobozkala jej líčko a odvetila:“ Nie miláčik, nespím, snívam.“ Dcéra bola zvedavá aký sen mohol mamine vykúzliť taký nežný a nádherný úsmev. Sadla si k nej a ona jej ho vyrozprávala. Dcéra pubertálne mávla rukou a povedala mamine, že taká zaľúbená po toľkých rokoch už nemôže byť. Ona sa začala smiať. Smiala sa dlho až kým neprišiel jej manžel a nezistil čo je smiešne jeho babám. A znova museli obaja porozprávať ten príbeh ich zoznámenia a svadby. Dcéry radi obe počúvajú ako ich rodičia vhupli do spoločnej postele a vlastne aj spoločného života. V noci sa sen zopakoval, ale už nebolo snívajúcej maminy. Bola bdelá, plná vášne a túžby byť milovaná. On jej to všetko dával a dáva. Vypĺňajú jeden druhého. Láska existuje a ten kto neverí, nezažil.