Stála v kúte tej starej zatuchnutej krčmy. Videla ich tam znova, každý večer tí istí muži. Hrali karty. Na stole kôpka bankoviek . Štyri poháre po dopitej borovičke, plný popolník a všade po stole popol . Nad ich hlavami sa vznášal oblak dymu , ktorý zmätene poletoval vo svetle jednej žiarovky zavesenej na elektrickom drôte. Svetlo sa s ním pohrávalo a vťahovalo dym do svojho sveta.
Pozerala do kúdoliaceho sa prázdna nad ich hlavami, videla seba, ako stojí pred kasínom na Nemecko-Českých hraniciach a mačká v ruke pár stoviek mariek, ťažko zarobených otrockou prácou. Doma dcéra a manžel a ona so svojím vnútrom v nekonečnom boji, či sa vrátiť späť s tým čo má, alebo vojsť do dvier čo núkali niekoľkonásobnú výhru. Mávla rukou do priestoru a odfúkla ten príbeh, čo ju trápil toľko rokov. Cítila sa ako hráčka, kartárka čo možno vie kedy prestať, no láska k dcére a mužovi ju vtedy prikovala na kraj chodníka a nedovolila jej vstúpiť do sveta kariet. Dnes roznáša pivo a rozháňa dym v starej krčme, sleduje tých štyroch kamenných mužov ako večer čo večer držia karty v rukách a každý je presvedčený, že teraz sa to obráti a vyhrá práve on. To vzrušenie z pocitu výhry sa dalo krájať. Dýchali nahlas a skoro v rovnakom rytme, aby nič neprezradili protihráčovi. Svetlo hádzalo vyzývavé tiene na ich tváre a vtláčalo sa im pod kožu. Snažilo sa ukázať stav na ruke, stav kariet, stav či je možná výhra. Drzo svietilo do ich tvárí a sledovalo či nepríde malinké mrknutie, zaváhanie, či náznak neistoty. Dokonalé živé sochy. Bez emócií, bez úsmevu na perách, bez žmurknutia. Nehybní navonok, vnútorne vzrušení z napätia. Maskovaní hráči. Mechanicky klepaný popol z cigariet padal na stôl,vôňa napätia zaletela k nej. Vdýchla tú opojnú dráždivú vlnu. Znova sa vytvoril obraz tej chvíle pokušenia. Prehrávala si ho v hlave tisíckrát, vedieť tak, čoby sa stalo keby vošla, ten príbeh nemal koniec. Túžila sa posadiť k stolu, držať v rukách štyri esá, hodiť ich na stôl, rozvíriť cigaretový popol a povýšenecky sa usmiať na protihráčov. Vyslať šťastie z výhry k žiarovke a rozkývať ju ním, aby vykúzlila zo svojho svetla a dymu obraz kartárky čo má šťastie. Chcela vyhrávať. Bála sa sama seba, že ak začne, ten príbeh sa skončí a spraví nešťastnými ľudí, ktorých miluje. Možno by nemusela stáť už v prítmí tej odpornej žiarovky, možno by mala všetko po čom túži, a možno by sa dostala medzi naozajstných hráčov. No stále mala strach alebo len kúsok zdravého rozumu , a ten ju nechal stáť nepokojne v kúte a pozerať sa na chlapov, ako hrajú, ako im borovička vkĺzla do žíl, ako klepú popol do kariet na stole. Nehybných, na moment šťastných v zajatí tých ošúchaných starých kariet, čo prinášajú na chvíľu pocit nadradenosti a dokonalosti, pýchy a sily. Vedela, že zajtra tam bude znova stáť s roztrieštenou dušou na tisíc čriepkov a skladať ju do toho spoločensky správne definovaného celku, celý film jej dym so svetlom ponúknu odznova a koniec nebude. Nemohla hrať. Ale.....čo ak? ....Ak by tam vošla? Ak by sa rozhodla zahrať? Kartárka, bez konca. Sama nevie.................
pokračovanie.....
Pozerala do kúdoliaceho sa prázdna nad ich hlavami, videla seba, ako stojí pred kasínom na Nemecko-Českých hraniciach a mačká v ruke pár stoviek mariek, ťažko zarobených otrockou prácou. Doma dcéra a manžel a ona so svojím vnútrom v nekonečnom boji, či sa vrátiť späť s tým čo má, alebo vojsť do dvier čo núkali niekoľkonásobnú výhru. Mávla rukou do priestoru a odfúkla ten príbeh, čo ju trápil toľko rokov. Cítila sa ako hráčka, kartárka čo možno vie kedy prestať, no láska k dcére a mužovi ju vtedy prikovala na kraj chodníka a nedovolila jej vstúpiť do sveta kariet. Dnes roznáša pivo a rozháňa dym v starej krčme, sleduje tých štyroch kamenných mužov ako večer čo večer držia karty v rukách a každý je presvedčený, že teraz sa to obráti a vyhrá práve on. To vzrušenie z pocitu výhry sa dalo krájať. Dýchali nahlas a skoro v rovnakom rytme, aby nič neprezradili protihráčovi. Svetlo hádzalo vyzývavé tiene na ich tváre a vtláčalo sa im pod kožu. Snažilo sa ukázať stav na ruke, stav kariet, stav či je možná výhra. Drzo svietilo do ich tvárí a sledovalo či nepríde malinké mrknutie, zaváhanie, či náznak neistoty. Dokonalé živé sochy. Bez emócií, bez úsmevu na perách, bez žmurknutia. Nehybní navonok, vnútorne vzrušení z napätia. Maskovaní hráči. Mechanicky klepaný popol z cigariet padal na stôl,vôňa napätia zaletela k nej. Vdýchla tú opojnú dráždivú vlnu. Znova sa vytvoril obraz tej chvíle pokušenia. Prehrávala si ho v hlave tisíckrát, vedieť tak, čoby sa stalo keby vošla, ten príbeh nemal koniec. Túžila sa posadiť k stolu, držať v rukách štyri esá, hodiť ich na stôl, rozvíriť cigaretový popol a povýšenecky sa usmiať na protihráčov. Vyslať šťastie z výhry k žiarovke a rozkývať ju ním, aby vykúzlila zo svojho svetla a dymu obraz kartárky čo má šťastie. Chcela vyhrávať. Bála sa sama seba, že ak začne, ten príbeh sa skončí a spraví nešťastnými ľudí, ktorých miluje. Možno by nemusela stáť už v prítmí tej odpornej žiarovky, možno by mala všetko po čom túži, a možno by sa dostala medzi naozajstných hráčov. No stále mala strach alebo len kúsok zdravého rozumu , a ten ju nechal stáť nepokojne v kúte a pozerať sa na chlapov, ako hrajú, ako im borovička vkĺzla do žíl, ako klepú popol do kariet na stole. Nehybných, na moment šťastných v zajatí tých ošúchaných starých kariet, čo prinášajú na chvíľu pocit nadradenosti a dokonalosti, pýchy a sily. Vedela, že zajtra tam bude znova stáť s roztrieštenou dušou na tisíc čriepkov a skladať ju do toho spoločensky správne definovaného celku, celý film jej dym so svetlom ponúknu odznova a koniec nebude. Nemohla hrať. Ale.....čo ak? ....Ak by tam vošla? Ak by sa rozhodla zahrať? Kartárka, bez konca. Sama nevie.................
pokračovanie.....
Komentáre
zaujímavý príbeh, pútavý ...
Sagi..
pevná vôľa
Janusha...
zara...:)
Yoss,
Čertové obrazky, tfuj, tfuj!
:-)
zara pekný príbeh :-)
Zara, je to zaujímavé:)
Zuzka, čertove obrázky sú pokušenie..
Zara, najlepšie je, keď je už po pokušení, bez čertových obrázkov, aj bez čertov! :-)))
Derechura,
Belívko, ďakujem..
Zuzka, presne tak..
Zara, ja som v tomto neviniatko: karty nehrám a čertov plaším nazad do pekla! :-)))
Zuzka,
Hm, Zara, tak tak, najprv pochovať a potom tancovať na hrobe. Tak robia bosorky, či nie?
Kontra!
kto vyhral?
Lasky.. ja?
ako inak, ja som vyhrala..:-))