zara

Ja tie krátke dni nemám rada. Vstávam za tmy celé slniečkovo presedím v kancelárii a domov idem zase keď je tma. Asi by nebolo na škodu nosiť so sebou vlastné slniečko. Zbaliť ho do kabelky a nosiť si zo sebou jeho lúče. No ale to by som musela najprv tú moju kabelku poupratovať. Ráno som si do nej chcela  dať kúsok skvelého makovníka a orechovníka čo som včera s materinskou nehou napiekla mojej rodinke a tá mi oba maminkovské koláče s láskou pokritizovala. Nuž mali trošku pravdu nejako tá trúba nešťastne pripiekla kúsok makovníka o plech. Ale vyslobodila som ho. Síce trošku čiernejší bol ako som pôvodne mala v pláne, ale len kúsok. Vyhováračky sú to. Nedala som pozor a tak chudák prihorel. :-)) Ale orechovník už bol pod dohľadom skúseného môjho pekárskeho oka tak ten neprihorel. Takže ako ho tak tlačím, myslím ten koláčik do kabelky zisťujem, že to nepôjde. Všetky tie najdôležitejšie veci, ktoré dámska kabelka ukrýva sa tam priečia s tým koláčom, a vyhadzujú ho von. Presviedčala som ju pár minút nech sa neoštiepkuje, nech na tých pár minút vpustí koláčik do svojho sveta, ale ona nie. Tak som začala triediť tie cennosti. Neviem dievčatá či nosíte, teda čo nosíte vo svojich kabelkách, ale ja som dnes zistila, že už naozaj nemám miesto ani na hygienické vreckovky. Obsah kabelky sa rozširuje zo dňa na deň. Našla som tam pár šekov, výplatné pásky ešte od mája, dokladov toľko, že keby som sa stratila tak sa vlastne nestratím, lebo by ma okamžite objavili, perá, ktoré keď končím v práci namiesto do stojana na stole hádžem do kabelky, niekoľko zapaľovačov, prázdne cigaretové škatuľky, papieriky zo žuvačiek, kľúče, už ani neviem od ktorých zámkov, samozrejme púzdro so šminkami, parfém, keby náhodou bolo treba, blok bez ktorého neviem čo robiť a kam ísť, lebo môj vek už nie je taký, že pamäť slúži, dáždnik, púzdro z dáždnika, súkromný mobil, služobný mobil, ku každému nabíjačka, USB kľúč a samozrejme peňaženka, jediná tá je v poriadku, nie je v nej nič. Tak som vyhodila z kabelôčky teda z kabelky, vlastne to už môžeme ako moja mama vraví nazvať cestovnou taškou, všetky tie nepotrebné a predsa dôležité veci. Chytila som ju do rúk a zistila som, že je ľahučká ako pierko a kľudne do nej vložím aj koláčik a aj slnečné lúče. Celá sa mi presvetlila a tak si môžem spokojne priniesť kúsok slnka do kancelárie a nechať ho, nech sa pohráva za oknom kancelárie,  kým ja za tmy zase zbalím pár pier, zošívačku a pečiatku do kabelky a poberiem sa domov.