Služobka, zase sa musí zbaliť a odísť. Nechce sa jej. Nechce sa jej znova počúvať tie problémy kolegov a kolegýň. Ešteže ide ten jeden. S ním je vždy zábava. Prišiel pre ňu ráno. Čakala dobrých desať minút pred barákom. Fajčila cigu a fúkala dym do vetra čo sa jej hral s vlasmi. Nejako sa jej dym zatúlal do oka, pustila sa slza. Slza z dymu. Vtedy sa zjavil kolega s autom a otvoril dvere. Nastúpila. Pozrel jej na tvár a len tak znenazdajky utrel dymovú slzu. Nepýtal sa čo sa stalo. Videla na ňom, že je zvedavý ale nepýtal sa nič. Chcela mu povedať, že to len dym, ale páčilo sa jej ako sa ruka dotkla líca. Prešla ňou taká zvláštna chuť cítiť to znova. Naštartoval a vyrazili. Cesta ubiehala v tichu, len piesne z rádia im ju krátili. Dorazili. Vystúpil, otvoril jej dvere, vyniesol tašku do izby. Otočil sa, usmial a povedal: „Stretneme sa na recepcii.“ Pripravila si šaty, osprchovala unavené telo a nahodila make up. Zbehla dole schodmi a vošla do miestnosti plnej ľudí. Bavili sa. Už mali trošku odjedené zo stolov plných dobrôt a vypité pár fliaš vína. Kolega stál pri bare a hral sa s pohárom whisky. Išla k tanierom, keď jej pípol telefón. Pozrela na displej a tam smska. Načo píše keď stojí pár krokov za ňou. Prečítala riadok. „Si nádherná kolegynka, dáme tequillu?“ Trochu šťastný pocit a trochu nahnevaný jej prebehol telom. Krásna kolegynka a pozvanie na tequillu, hmm, nemohol jej to povedať? Asi sa hanbí. Je taký hanblivejší. Prečo? Je fešák a slobodný. Nemá dôvod sa hanbiť. Odpísala: „Hneď som pri tebe, len niečo zjem.“ Videla ako skláňa hlavu nad mobilom. Po chvíli ju zdvihol a súhlasne prikývol. Zjedla pár dobrôt a pristúpila k nemu. Povedal: „Tak poďme.“ Išla za ním pozerajúc na jeho zadok, chutný neveľký a pevný. Bolo jej to smiešne a tak sa zasmiala. Obzrel sa. Nič nepovedal, usmial sa a otvoril dvere na izbe. Na stole stála fľaša tequilly a dva poháre, citrón, soľnička. Nalial do pohárov, podal jej soľničku, chytil ruku a oblizol jej kúsok kože. Kolená sa jej zatriasli a dych sa zrýchlil. Nasypala trochu soli a olizla, hodila do seba tequillu, zajedla kúskom citróna. Chuť agáve jej stiekla do žalúdka. Pozerala na neho ako si vychutnáva citrón. Položil svoj pohár, vzal jej a znova to isté. Vypili pár pohárikov a jej sa začal krútiť svet. Sadla si na posteľ a smiala sa na vlastných myšlienkach. On tam stál, pozeral na ňu. Nič nevravel, len stál a hľadel. Klepla rukou vedľa seba nech si sadne. Nesadol. Pozoroval ju a po chvíli vytiahol mobil. Naťukal čosi do neho a schoval ho do vrecka. Pípol ten jej, tam slová: „Som veľmi rád, že sme si dali tequillu, ale to je všetko, stačí mi, že ťa rozosmiala, tá slza ráno mi nedovolila nechať ťa smutnú. Tak už si v poriadku. Môžeme sa vrátiť na recepciu.“ Naštvalo ju to, mala chuť sa s ním milovať. Chcela, aby sa jej dotýkal a chcela byť len s ním. Nič len trochu sexu, neviazaného ale divokého. A on ju takto odbil. Odpísala mu: „Hhmm, díky si milý ale bola to len slza s cigaretového dymu, nič mi nie je, mal si sa spýtať.“ Vstala a odišla skôr ako si smsku prečítal.......
O pár hodín stála na balkóne a dávala si nočnú cigaretu. Pohrávala sa s dymom, fúkla do neho a nechcela pripustiť, že ju odmietol. Malá ženská ješitnosť jej dráždila zmysly a nechcela dovoliť nechať to odletieť s tým dymom. Hnev ju mal v moci. Dral sa von zo srdca a poháňal myšlienky k činu. Nútil ich aby splietli dokonalý plán, aby ho ponížila ako on ju. Vyzerá teraz v jeho očiach ako kurva, ktorá sa chcela pohrať. Síce je pravda, že mala chuť na hru, mileneckú a nezáväznú, ale on sa jej páči už dlho. Myslela, že prechováva podobné city. Keď sa jej dotkol rukou líca, cítila to chvenie, čomu sa vraví láska. Stála tam nahnevaná sama na seba aj na neho a na celý svet. Stála a dym jej kúzlil jeho obraz pred očami. Úsmev a pohár tequilly pri jeho perách. Vošla do neho rukou a rozohnala ten milý úsmev. Pípol znova, ten hnusný nosič zlých správ. Pozrela na mobil smska od neho.
Komentáre
z-a-r-a
ahojky, Topas..:-))
z-a-r-a
Topas, však vieš, tá ješitnosť....
zara
viki, iste sú..:-))
zari
Viki, jaj tak "šmyknutie", vidíš to..hmm
jaska, viem čo myslíš.... :-))
Viki,