zara

  Tá Obchodná ulica, bola naozaj obchodná. Samé obchodíky a za výkladmi sa skrývali živí ľudia. Ona, osamelá a zvedavá, ani nie tak na výklady ale na to čo tie obchodíky ponúkajú. Prechádzala sa po nej veľmi rada. Nakúkala do výkladných skríň a netušila kto tam predáva. Jeden ju zvlášť zaujal, bol to obchodík v ktorom sa dalo kúpiť všetko, taký starý klasický bazár. Vo výklade stáli predmety a predmetíky, retiazky, prstene, obrázky, starý mixér a písací stroj. Stála pred oknom a hľadela do výkladu. Ten stroj určite používali ešte dávno pred jej narodením, Mladá a nie veľmi pekná, tak si vravela keď sa zbadala v tom okne. Jej odraz kopíroval klávesy na stroji. Zahľadela sa a ako bolo jej zvykom vymýšľala si príbeh toho kúsku dávnej minulosti. V hlave jej blúdili myšlienky, ako spisovateľka sedí za starým dubovým stolom a ťuká do stroja básne a príbehy. V tom na okno zvnútra zaťukal muž. Prebralo ju to z myšlienok a vyľakalo ju jeho klopanie. Nesmelo sa usmiala a utiekla. Nechcela vojsť dnu aj keď jej mával ukazovákom nech vojde. To chcenie v jej tele sa zdalo nekonečné a tak bežala na koniec Obchodnej ulice a nastúpila do električky. Odišla.

  Nechala za sebou výklad, písací stroj aj jeho. Večer si líhala do postele s tým, že zajtra sa tam opäť zastaví a nakukne. Na druhý deň ráno išla do práce, previezla sa električkou po Obchodnej a v rýchlosti nakukla na výklad bazáru. Až vtedy si všimla, že nápis je už modernejší a vraví, že sú tam naozajstné starožitnosti. V práci sa nevedela sústrediť a v mysli jej stále rezonoval obraz muža ťukajúceho na výklad, zabudla na stroj na príbeh, ktorý sa jej vpisoval do hlavy. Kúpila si zmrzlinu a vykračovala po ulici. Lízala tú sladkosť a pristihla sa ako stojí pred Starožitníctvom.

  Muž už na ňu čakal. Všimol si ju už dávnejšie, videl mladú ženu, ktorá sa nevie pohnúť od výkladu. Videl v nej kúsok svojej vášne. Nebývalo u neho zvykom aby volal ľudí pozerajúcich sa do výkladu ďalej. Ona bola iná. Bola mladučká, jemná nevinne pôsobiaca. Lahodná tvár spokojnej mladej ženy a vlasy čo sa leskli v slnku ako tá zmrzlina čo držala v ruke. Bol ňou očarený. Vravel si, len jeden krát, jeden jediný krát držať ju v náručí a bozkávať jej krásny biely krk , zaboriť ruky do tej hrivy farby slnka. Chcel sa s ňou milovať v tom obchode kde by sa mladosť vynímala nad všetkými tými starými prachom zabudnutými vecami. Podišiel ku dverám a otvoril. Podal jej ruku . Pozdravil a vtiahol ju do vnútra. Chvela sa ako listy vo vánku v tom jarnom kúzelnom vetríku. Dojedla zmrzlinu a pomaličky si prezerala veci v obchode. Muž sa na ňu pozeral. Sledoval jej kroky. Jej boky jej pás, nebola štíhla bola taká akurát. Páčili sa mu jej ženské krivky. Nádherne sa vynímali v tej starine okolo, bolo vidieť jej vzrušenie.

  Podišiel k nej a šepol: „ Neviem kto ste ako sa voláte, ale mám nesmiernu chuť vyzliecť vás a milovať sa s vami.“ Ostala stáť a myšlienky je prebehli celým telom. Povedala si sama sebe, prečo nie? Nepoznáš ho, on chce len vášeň, a tú máš, trvalo to pár sekúnd a nechala sa vyzliecť, tíško bez slov. Zaviedol ju do vnútra obchodu, vrátil sa k dverám a prehodil ceduľu. „ Zavreté“ . Priam utekal za ňou. Ona mala 21 on okolo 35, vždy ju priťahovali starší muži. Nevedela či sa ešte stretnú a netúžila nad tým ani premýšľať, vypla hlavu a nechala sa unášať túžbou a vášňou toho muža. Bol vysoký, dlhšie vlasy a fúzy. Sympatický, nie fešák ako z telky, ale niečo ju na ňom priťahovalo. Iskra čo nimi prebehla bola silná a túžba milovať sa, sa zväčšovala až by ju bolo možné chytiť do rúk. Postavil sa k nej a podal je pohár so šampanským, ťukli si a ona do seba vyliala bublinkový zlatý mok. Kvapka jej zostala na perách , neváhal a oblizol jej kútik úst. Zachvela sa a už sa nechala len v jeho moci Jeho šikovné ruky blúdili po jej tele, pohrávali sa s jej prsiami a siahli do lona. Vzdychla. Posadil ju na kraj stola a vzal si ju. Miloval sa s ňou a ona sa ocitla v krajine bez mena, v krajine neznámeho a veľmi vzrušeného muža. Dobíjal sa do jej duše. No tá ostala zavretá. Miloval ju dlho a nežne, potom krátko a silne. Prežili spolu nekonečno a koniec sa aj tak blížil. Keď sa prebudila z tej neutíchajúcej chvíle., stál pri nej a sledoval jej telo. Len tíško povedal: „ Ste nádherná. Splnil sa mi sen. Vídam vás chodiť okolo obchodu každý deň.“ Ona len tíško vstala. Obliekla si šaty , vzala kabelku, a odišla.

  Jeden okamih jej života, zahrala si divadlo , milovala sa na prvom stretnutí bez slov, bez mien, bez budúcnosti. Bolo to vzrušujúce, krásne a navždy si to bude pamätať. Navždy. Videla ho ešte niekoľkokrát v tom obchode. Nikdy nevošla. Až po pár mesiacoch obchod zavreli a on sa stratil. Čo sa s ním stalo nevie doteraz.