zara

Dnes mám skvelý deň. Šéfka sa rozhodla, že netreba veľa pracovať. Zušľachťovať sa nebude. Podľa vzoru Boba a Bobeka tých dvoch rozkošných zajačikov z klobúka si môžem spokojne driemkať. Som zvedavá do kedy jej to vydrží. Zvykne vydržať aj polhodinku. A to už je fakt doba. Dnes ránko ma privítala s úsmevom a jej otázočkou ako sa máte? Čo jej na to povedať, klasická odpoveď, ktorú používam pri stretnutí s priateľmi sa šéfke povedať nehodí. Tak som premýšľala, ako sa to ja vlastne mám. Dobre? Hmm dobre vraj už bolo, tak dobre nie. Ďalšia zdvorilostná frázička na túto bežnú otázku v živote je: " Ďakujem za opýtanie a vy?" No a toto keby som jej povedala stojí pri mne do teraz a počúvam všetky tie jej problémy a to sa mi nechce nasávať pred víkendom. Takže to moja hlava tiež veľmi rýchlo kavlifikovala za nevhodnú odpoveď. Nútila som myšlienky nech do kelu niečo vymyslia, nech je to jednoduché a nech to nedáva veľa príležitostí na komunikáciu. Zapojila som do práce všetky závity a závitíky, nech sa predvedú. Vychrlili zo seba jednu vetu. Poprevracala som ju ešte párkrát v hlave či je vhodná. Podľa teórie pokus -. omyl som skúsila. Jednoduchá odpoveď : " Mám sa nad pomery." Zaskočila som trochu šéfku, ale splnilo to účel. Odkráčala do svojej kancelárie a odvtedy som ju nevidela. Ostáva mi už len v spokojnosti počkať na koniec pracovnej doby. Uvidíme.. A čo znamená u mňa nad pomery? Hmm to je jednoduché, míňam viac ako zarobím, smejem sa aj keď  to nie je veľmi vhodné a optimizmus si nenechám prebíjať pesimistickými úvahami.