Prišiel za ňou do práce, sedela za stolom a hlavu držala v dlaniach, povedal len tiché láska poď ideme trochu do lona prírody, nechaj prácu, uvoľníš sa. Len tíško šepla mám prekvapenie. Prekvapenie? Potešil sa. Tušil. Vstala a jej utrápená tvár sa ocitla oproti jeho. Šibalsky mrkol a pohladil medené kučery, nepoddajné, ale pod jeho rukou sa narovnali, hladko sa mu podarilo skĺznuť na šiju, poláskať. Pobozkal ju a vložil do bozku nehu, ktorú teraz tak potrebuje, jazyky si zatancovali spoločný tanec a pohľady si vymenili iskru, ktorá stále drieme a čaká na svoju chvíľu aby sa mohla rozhorieť. Chytil ju za ruku a usadil do auta. Tá ruka skĺzla na koleno a hladila , začala stúpať vyššie. Len pohľad vpred, šoféroval, nepozrel sa na ňu ale vedel, čo sa s ňou deje. Záchvev v jej tele bol hmatateľný. Tešila sa, vystúpili z auta, prišli na breh jazera. Nikde nikto, slnko už zapadalo za obzor a na oblohe sa žiarila červeň ako na ženských lícach. Purpurová žiara sa odrážala na ich vlasoch. Odraz na hladine bol rozochvený, slabý vánok hojdal na jej povrchu tiene milencov, ktorý stáli pri západe slnka na okraji vody. Dve postavy sa vlievali jedna do druhej, vánok sa hral a splietal tie telá do jedného spoločného. Bozkal ju na pery, letmý dotyk ich pier hladina zobrazila do detailu, stretli sa dychom a srdce roztĺklo túžbu. Bozk na líce, spojil hlavy do súmerného obrazu slnečnej gule, ktorá sa na hladine uvelebila a sledovala dotyky pier na jej tele. Zobral do dlaní jej tvár a bozkal ju s úsmevom. Rozložil deku a vytiahol dva poháre, fľašu vína bordového, sladkého ako obraz na oblohe. Postavil si ju do stredu deky a opájal sa jej krásou. Spájal si myšlienky ako pavučinky do slov, chcel jej toľko povedať. Položila mu prst na pery. Začal jej vyzliekať tričko a nohavice, ostala stáť, vzal pohár a nalial víno, trblietalo sa vo svetle slnka a menilo dúhové farby na okraji pohára, tie sa rozlievali po jeho tvári, vystúpila z neho láska. Podal jej ho, pozeral ako si odpíja dúšok toho sladkého moku, nabrala si do úst a dala mu napiť z pier, zobral si nenásytne všetko, vypil ich do dna, cítila ako ho vzrušuje jej polonahé telo, vyzliekol ju a vylial na jej telo kvapky vína, červená rieka stiekla údolím medzi prsiami a ponúkla mu ochutnať z nej. Naklonil sa, pil z nej tú vlahu zašiel k pahorku schovanom pred očami uvelebeného obrazu slnka na hladine, usmiala sa, kľakol si na kolená a vyzliekol ju celú, stála tam odetá vo večernom slnku a tečúcom víne, pozeral na svoju ženu ako na bohyňu a bral si z nej všetko čo ponúkla. Prekvapenie nebolo treba, miloval ju. Pritúlila sa k nemu, položila jeho ruku na bruško, a šepla, tu je prekvapenie.
Aj to sa stáva, pred tým všetkým...
28.08.2008 18:21:05
Tá ruka skĺzla na koleno a hladila , začala stúpať vyššie.
Komentáre
Ahojki,
tiež červená knižnica..:)))
krasne napisane..
ahoj poli,
ellie,
muffi,
ech...