zara

             Keď som sa dozvedela, že mám chlapa čo miluje motorky, bolo mi jasné, že v zime miluje mňa. No a tento rok sa moje nad slnko jasnejšie časové obdobie, kde som na prvom mieste ja, začína pomaly, ale isto zaťahovať mrakmi. Tak rozháňam, prosíkam slniečko nech sa bráni, ale láska motorková je silnejšia. Takže čo sa mi v posledných dňoch vkradlo do spálne.

            Hmm, pred pár dňami som dostala správičku, že vraj či nejdeme nakupovať. Pozerala som na ten štvorec ako na zjavenie. Môj Motorkár ma volá nakupovať, len tak, sám od seba. No kto by odmietol, vyštartovala som ku kaderníčke nech na tých nákupoch žiarim ako hviezda a sadla do autíčka. Ani nezbadal , že vidím, že ofina je preč. Ale to nie je podstatné, zaviezol nás do obchodu, nazvime ho, že obchod s vecami pre pracujúcich v teréne. Moja frizúra sa strácala v montérkach a gumákoch a všelijakých iných dôležitých veciach. Oči vyliezali z jamiek a rozum prestal myslieť.

           Hľadali sme nejaké teplé voľačo do moto čižiem, nejaké nepremokavé voľačo na moto čižmy, nejaké teplé kožušinové voľačo na Moto stehná a tak. No skúste hľadať voľačo v takomto obchode. Pýtala som sa kam ideš makať? Aká stavba?  Odpoveď, vraj, ide na motozraz, tak, aby mu zima nebola. To, že som skoro odpadla z toho nápadu iste pochopíte, ale to, že v zime motozraz a spanie vonku a jazda v mínus teplotách je adrenalín ako vyšitý pochopí len motorkár, nielen môj, ale každý.Nuž nakúpili sme vložky do gumákov, ľadviňáky s kožušinkou na stehná budú dobré a namiesto voľačoho na čižmy, nápad, že oblepí lepiacou páskou tie vložky z vonka a je to nepremokavé.

         Ďalej sme sa presunuli do nákupného centra, kde už aj ženské oko má na čo kukať a ruky obchytávať a noštek voňať a tak, ale nie, ešte nie, pekne športové výstroje, znova voľačo na hlavu, voľačo na nos a trenky,( ide sa na preťahovanie svalstva so sekretárkou, tak nové trenky, squashovky.. ;-) hrajú squash spolu  to mimo motorkového ). Kúpili sme aj kuklu, tá schová hlavu aj nos, a sú aj trenky. Ja som akurát dostala tú česť použiť platobnú kartu.

         Hlad ma už tak držal v objatí, žeby mu aj Motorkár mohol závidieť aký je na mne nalepený, tak Motorkárik, vraj poď nakŕmim ťa a vydržíš, tak som dostala makovku a tvarohový koláč, z každého polovicu, aby som sa neprejedla a odfrčali sme domov.

         Módna prehliadka zimného moto oblečenia nás všetky tri hodila na posteľ a dusila od smiechu. Motorkár v trenkách squshovkách , na nohách vysoké vložky do gumákov, na stehnách uviazané ladviňáky, hruď v košeli ešte z práce, a na hlave kukla a helma s okuliarmi, úžasný bol. Teraz už len reťaze na kolesá, lebo ten ľad, no neviem či motorečka vydrží...